8. aug 2007 o 0:00
Rodina býva už druhý mesiac v stane
Netradičným spôsobom vyriešila problémy s bývaním štvorčlenná rodina z Nitry. Po tom, čo nevládali platiť prehnaný nájom za letnú kuchynku, nasťahovali sa do dvoch stanov mimo mesta. Bývajú v nich druhý mesiac. Tento spôsob života sa páči hlavne deťom – k
Marianna Petrová Externý prispievateľ
eby nebolo zimy, do mesta by sa vraj nevrátili.
Svoje pravé mená odmietajú povedať. Boja sa, aby im niekto neublížil. Hlavne deťom. Do stanu na poli mimo mesta sa presťahovali z Krškán pri Nitre, kde mali prenajatú letnú kuchynku. Jej majiteľ si vraj za ňu pýtal šesťtisíc, a tak z nej radšej odišli. „Nevládali sme to platiť. Navyše sa tam nebolo kde pohnúť, bolo tam málo miesta,“ tvrdí hlava rodiny 44-ročný Bohuš. Po tom, čo pred pár rokmi predal dom, vystriedala jeho rodina už niekoľko podnájmov, nikde sa však dlho nezdržali. „Hovoria nám, aby sme si hľadali podnájom, ale rodinu s deťmi nikde nechcú,“ opisuje neúspešné pokusy hľadania slušného bývania, ktoré stroskotávali aj na cenách. Celkový príjem rodiny je po zrátaní jeho invalidného dôchodku a príspevku jeho družky Zity vraj deväťtisíc korún. Po zaplatení nájmu a energií by nemali čo jesť. Rodina vraj nemá ani príbuzných, ktorí by sa ich ujali. Veľkou oporou je však pre nich Bohušova sestra z Nitry, u ktorej zvyknú deti prespávať a kúpať sa.
Bohuš žije s matkou jeho 13-ročného syna a 11-ročnej dcéry už šestnásť rokov. Mesto jeho družke ponúklo ubytovanie v dome pre osamelých rodičov, tá ho však odmietla. „Rozpadla by sa tak rodina,“ obhajuje svoje rozhodnutie Zita. Už dlhší čas sa stará o svojho druha, ktorý bez jej pomoci nespraví ani krok. Odmieta barle a priznáva, že by sa za ne hanbil. „Nemôžem ho nechať na ulici v takom zdravotnom stave,“ dodáva 41-ročná žena.
Aj keď žije stanujúca rodina v provizórnych podmienkach, nič im vraj nechýba. Búrky, ktoré sa v júli prehnali Nitrou, im síce zničili stan, čo bolo potrhané, však znova pozošívali. Vodu majú z točky na blízkej benzínovej pumpe, kde si občas kupujú jedlo. Zo začiatku sem deti chodili pravidelne na polievku, neskôr sa im však zdala byť drahá. Zamestnankyňa na čerpacej stanici ich označila za priateľských a nekonfliktných ľudí. „Zvykli sme si na nich,“ povedala.
Pomoc našla rodina aj u bezdomovcov, u ktorých si občas uvaria obed. „Máme tu svätý raj, čo sa týka jedla,“ hovorí Bohuš a jeho družka vyberá tašku, v ktorej skladujú potraviny. Nechýbajú medzi nimi syry, paštéty, pečivo či melón. Rodičia počas dňa počúvajú rádio alebo čítajú, ak je potrebné ísť na prehliadku k lekárovi, odvezú sa taxíkom. Cesta ich stojí síce tristo korún, inú možnosť však nemajú. Deti sa chodia kúpať, chodia na prechádzky alebo hrajú karty. Za peniaze, ktoré rodina na nájme ušetrila, chce Bohuš kúpiť synovi bicykel.
„Viete, nie je to zlé, ale domov je domov,“ povzdychne si Bohuš, ktorý takmer 30 rokov býval na Braneckého ulici v Nitre. A aj keď sa deťom stanovanie páči, ich matka si uvedomuje, že takto bývať nemôžu.
Zdá sa však, že rodine svitá na lepšie časy. Ak by si nenašli ubytovanie, deti by museli ísť do krízového centra alebo detského domova. Po odvysielaní reportáže v televízii sa ale údajne našiel sponzor, ktorý im poskytne lacné ubytovanie. V deň našej návštevy im to vraj prišli oznámiť ľudia zo sociálneho úradu. Problémy s bývaním má aj Bohušova švagriná. O tom, či aj ona bude nútená nasťahovať sa kvôli nim do stanu, nevedela jej rodina v piatok ešte povedať.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou