„To naše sme pred vyše desiatimi rokmi zavreli, pritom termálne kúpaliská sú všade okolo, v Diakovciach, v Sládkovičove, najnovšie aj v Galante, a všetkým sa darí. My sme si to naše zasypali zeminou a ľudia teraz musia za termálnou vodou cestovať do okolia, pritom sme ju mali doma,“ poukázal na paradox prednosta Mestského úradu v Šali Ladislav Gáll počas slávnostných chvíľ otvárania termálneho kúpaliska Galandia v minulý týždeň v utorok. Galante kúpalisko mnohí aj závidia. Istý čas sa dokonca rozvinula kampaň proti jeho výstavbe, v okolí je vraj pre také malé Slovensko termálnych kúpalísk „dosť“. Jedno je však isté, vedeniu Galanty sa podaril husársky kúsok. Kúpalisko postavili v priebehu šestnástich mesiacov. „Veľmi sa teším jeho otvoreniu. Veď obyvatelia Galanty mali k dispozícii iba krytú plaváreň v budove gymnázia, teraz mnohí určite využijú možnosti, ktoré im poskytne areál Galandie,“ neskrývala nadšenie Zuzana Morovičová, referentka cestovného ruchu z MsÚ v Galante. Čo bude nasledovať po úspešnom zrealizovaní výstavby termálneho kúpaliska, sme sa spýtali primátora Galanty Alexandra Mézeša. „Okamžite sa musíme pustiť do budovania obchvatu mesta. Ide o kardinálnu otázku. Do spoločnosti Samsung denne prichádza päťsto až sedemsto kamiónov, prechádzajú cez obytnú zónu, znečisťujú ovzdušie, je tam hluk a trpia i miestne komunikácie. Preto je výstavba obchvatu úlohou číslo jedna. Do realizácie tejto stavby sa chceme pustiť už v septembri. Čaká nás tiež rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd za 1,4 miliardy korún. Aj s tou začneme v septembri, ideme stavať dva hotely, nakoľko tu chýbajú ubytovacie kapacity, musíme stavať byty, lebo nám chýbajú pracovné sily, pripravujeme tiež výstavbu ďalšieho obchodného domu,“ zrekapituloval v krátkosti najbližšie úlohy Galanty primátor mesta. Podobne, ako tomu bolo v prípade výstavby termálneho kúpaliska, v čo najväčšej miere sa budú snažiť využiť zdroje zo štrukturálnych fondov.