15. aug 2007 o 0:00
Podzoborská obec Pohranice má vlastné múzeum
Pohranice patria do Regionálneho združenia podzoborských obcí. Dedina s takmer tisícročnou históriou sa každým rokom obnovuje a modernizuje. Za posledné volebné obdobie bola v obci zrekonštruovaná časť miestnych komunikácií a chodníkov, vybudovaná kanaliz
ácia a čistička odpadových vôd. V máji začala výstavba nájomných bytov pre mladé rodiny. Rovnako bolo založené múzeum ľudovej kultúry, ktoré prezentuje a zachováva tradície obce.
Pytel: Nemôžem spadnúť
Paraglajding je jedným z najmladších leteckých športov, ktorý umožní človeku to, čo mu príroda odoprela – lietanie. Pocit voľného letu sa nedá porovnať takmer s ničím. Slovensko je vďaka hornatému povrchu na tento šport ideálne, ale lietať sa dá pomocou motorov aj v rovinatých krajinách.
Keď s paraglajdingom začínal Stanislav Pytel, bál sa výšok. A rešpekt pred nimi má dodnes. Aj keď je na strome - len pár metrov nad zemou - vie, že môže spadnúť a dochrámať sa. S padákom ale strach nemá. Tento pocit „oslobodenia“ od strachu zažil prvý raz, keď letel nad morom v Grécku, jeho padák bol upevnený za loďou. „Zrazu som nemal pocit, že môžem spadnúť. Musíte mať dôveru, že všetky tie šnúry sa naraz predsa roztrhnúť nemôžu,“ hovorí.
Dva roky pred pádom komunizmu emigroval Stanislav do Švédska. Jeho dve deti a manželka neskôr prišli za ním. K paraglajdingu sa však dostal až cez leto 1990 - prvé, ktoré po páde režimu mohol stráviť doma. Prvý zoskok spravil na Donovaloch. „Spomínam si, že som sa bál zatiahnuť doprava aj doľava. Ak by bol vtedy väčší vietor, určite dosadnem niekde na strome. Našťastie to bola väčšia lúka a nejako som stihol dosadnúť.“
Mraky ich môžu nasať
Za ten čas sa zmenili aj padáky. Kedysi boli poskladané zo sedačky, jednoduchej látky a karabiniek. Dnes sú dômyselne vyrobené, majú dokonca airbagy. Napriek tomu sa paraglajdisti môžu ľahko dostať do situácie, ktorá je životu nebezpečná. „Sú napríklad prípady, keď si paraglajdisti zabudnú zapnúť pracky a vypadnú. Stáva sa to vtedy, keď majú niekde medzipristátie viacerí, vtedy sa odopnú. Potom zrazu zistia, že sa blíži bublina a prúdy teplého vzduchu, skočia a...“
Bežnou výškou, v ktorej paraglajdisti podľa Stanislava Pytela lietajú, je 200 až 1500 metrov. Tam hore si však musia dávať pozor na mraky, najmä na tie búrkové. Majú schopnosť športovca doslova vcucnúť a vtedy je len malá šanca, že prežije. Z mraku sa tak ľahko nedá dostať.
„Je to prúser, ak sa to stane, zamrznú tam. Ak je paraglajdista vo výške viac ako kilometer a nasaje ho búrkový mrak, ktorý má často hrúbku niekoľko kilometrov, môže sa stať, že sa dostane do výšky aj sedem kilometrov. Teplota v takých výškach je často nižšia ako mínus dvadsať, šanca prežiť je minimálna,“ vysvetľuje. Stáva sa to najmä paraglajdistom, ktorí pretekajú. Medzi paraglajdistami platí, že ak sú asi tristo metrov pod mrakom, mali by okamžite začať klesať. „V mrakoch sú protichodné stúpajúce a klesajúce prúdy, s rýchlosťou aj 50 metrov za sekundu. Stalo sa, že do nich dokonca vleteli malé lietadlá a tie prúdy im odtrhli krídla.“
Pri páde si zlomil chrbát
Úraz sa nevyhol ani Stanislavovi. Stalo sa to tri roky po tom, čo začal s lietaním, zhodou okolností tiež na Donovaloch. „Spanikáril som, zakrútil sa mi padák a dolámal som si chrbát. To nie je ako s rogalom, ktoré má pevnú konštrukciu. Pri paraglajdingu sa nesmie stať, že sa domotajú šnúry, lebo to skončí zle.“ S kompresnou zlomeninou chrbtice ho vrtuľníkom transportovali do nemocnice, kde ho operovali. „Vtedy som si hovoril, že nikdy viac, ale v priebehu pol roka ma to chytilo znovu a paraglajdingu som sa nevzdal.“
Aj keď domovom Stanislava je už niekoľko rokov sedemtisícové mestečko Örkelljunga na juhu Švédska, najradšej lieta na Slovensku. „Vo Švédsku sa dá lietať jedine s motorom, všade je rovina. Hory sú asi 1300 kilometrov od miesta, kde žijem – to je skoro vzdialenosť, akú prekonám, keď cestujem na Slovensko,“ hovorí.
Výhodou motorového paraglajdingu je to, že letec si zvolí miesto, čas a počasie, v ktorom chce lietať. To pri bezmotorovom paraglajdingu jednoducho možné nie je.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou