Minulosť a súčasnosť
Riaditeľka tvrdí, že v súčasnosti sú ľudia do sociálneho zariadenia umiestňovaní z iných dôvodov než v minulosti: „Kedysi sem starší občania prichádzali najmä preto, aby uvoľnili byty deťom. Dnes mladá generácia dochádza za prácou mimo domova, mnohí sú zamestnaní v zahraničí. Kvôli svojim povinnostiam a vzdialenosti sa však deti nedokážu o svojich rodičov v plnej miere postarať.“ Finančne výhodná opatrovateľská služba síce umožňuje dôchodcovi bývať vo svojom vlastnom dome alebo byte, na druhej strane však nie je zabezpečená počas noci. Osamelí starí ľudia sa tak obávajú nielen možných prepadov a krádeží, ale aj toho, že sa nebudú mať na koho obrátiť, keď sa im v noci priťaží. Dôchodcovia preto o miesto v domove žiadajú predovšetkým vtedy, keď sa ich zdravotný stav zhorší a oni zostanú odkázaní na pomoc cudzích ľudí. V zariadení môžu žiť v širšej spoločnosti a zároveň mať zabezpečenú lekársku aj sociálnu starostlivosť.
Okradol vlastnú babku
Personál v domove sa však neustále musí starať o bezpečnosť obyvateľov. Keďže rodiny majú právo navštevovať svojich príbuzných kedykoľvek v priebehu dňa, v zariadení sa môže objaviť množstvo ľudí. „Na vrátnici musí každý zapisovať svoj príchod a odchod. Pritom neustále kontrolujeme izby. Stal sa nám totiž prípad, keď jednej našej obyvateľke vlastný vnuk ukradol televízor,“ hovorí riaditeľka.
Obyvatelia domova sú svojprávni
Podľa jej slov v ľuďoch pretrváva mylný názor, že zariadenie zodpovedá za činy svojich obyvateľov. Upozorňuje, že človek je v rámci zariadenia takým istým občanom, za akého by ho považovali, ak by býval vo vlastnom dome alebo byte. Vzťahujú sa na neho teda všetky občianske povinnosti a práva. „Keď raz v obchode čosi ukradol náš človek, predavačky volali namiesto polície k nám a sťažovali sa. Rovnako to bolo vtedy, keď sa jeden z našich obyvateľov posilnil alkoholom,“ spomenula konkrétne prípady riaditeľka. Anna Bukovská zdôrazňuje, že týchto ľudí nemožno k ničomu nútiť. V domove sa ich snažia nanajvýš usmerňovať. Počas extrémnych horúčav im napríklad vysvetľujú, že majú piť veľa tekutín a sťahovať si žalúzie, nepožívať alkoholické nápoje a nezdržiavať sa na slnku.
Zuby konečne nedrkocú
Vysoké teploty však so sebou priniesli aj veselé príhody. „Býva u nás jedna pani, ktorá sa nám zverila - konečne mi nedrkocú zuby. Hovorím jej, babka, veď vonku je štyridsať stupňov! Veď práve, odvetila, prvýkrát po dlhom čase mi nie je zima…,“ spomína riaditeľka a dopĺňa, že aj u ľudí v tomto veku sa stretávajú s láskou. V domove sa našli zaľúbenci, ktorí požiadali, aby mohli žiť spolu v manželskom byte. Malometrážne bunky tvorí kuchyňa, izba, predsieň a kúpeľňa. „Aj v tomto veku sa však ľudia rýchlo rozchádzajú. Príčinou je zväčša obava jedného z nich, že vlastné financie mu odčerpá rodina toho druhého. Nám však takéto odlúčenie nastoľuje nové problémy so sťahovaním bývalých zaľúbencov a preobsadzovaním izieb. Zvyknem im preto hovoriť, že priateliť sa môžu aj bez toho, aby spolu zdieľali byt. Na druhej strane však dlhé pánske alebo dámske návštevy nemusí trpieť spolubývajúci.“
Vek neprezrádzajte!
V domove organizujú pre dôchodcov športovo-súťažné hry zväčša aj v spolupráci s okolitými zariadeniami. Ide o rôzne fyzicky nenáročné školské aktivity zamerané na precvičenie zraku aj šikovnosti. Dôchodcovia môžu tiež pookriať pri živej hudbe a tanci. Pri oslave narodenín zvykne domov oslávencom zahrať obľúbenú pieseň. Dámy však svoj vek zakázali prezrádzať. „Naši obyvatelia však najviac túžia chodiť na kúpaliská a výlety. Tie podnikáme nanajvýš dvakrát v roku a iba do blízko vzdialených miest. Zaujímavé je, že dôchodcovia odmietajú chodiť do horských oblastí s výnimkou náboženských mariánskych pútí. Keď ide o modlenie, náročnejší terén ich neodradí,“ prezrádza Anna Bukovská. Domov každoročne organizuje aj prechádzku mestom, ktorej sa zúčastňujú vozíčkari i ťažšie mobilní. Akcia má názov Zdravé starnutie. V tomto roku majú k dispozícii aj nové deväťmiestne auto, na kúpu ktorého zariadenie získalo dotáciu zo štátneho rozpočtu.
Autor: ANNA SALVOVÁ