Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

KTO JE KTO

Mariana Kováčová Riaditeľka Centra Slniečko, n.o. RODNÉ MESTO: Děčín, Česká republika. VEK: 40 rokov. PROFESIONÁLNA DRÁHA: Keďže som skončila vysokoškolské štúdium v roku Nežnej revolúcie, otvorili sa mi možnosti robiť to, po čom som túžila. V smerovaní ma ovplyvnila najmä diplomová práca, v rámci ktorej som navštívila všetky výchovné ústavy pre deti a mládež na Slovensku, kde som sa stretla so skutočnosťou, že viac ako polovica detí v týchto zariadeniach bola týraná, sexuálne zneužívaná. Aj keď som po skončení vysokej školy chvíľu pracovala s deťmi s mentálnym postihnutím (OŠ Mudroňova v Nitre a OŠI Hajná Nová Ves), stále ma lákala myšlienka vytvorenia špecializovaného krízového centra, aby bolo možné deťom pomôcť ešte predtým, ako bude neskoro, keď sa dajú na dráhu drog, alkoholu, prostitúcie či kriminality. Práve toto sú často následky týrania, zneužívania, zanedbávania detí – nedostatku lásky a pozitívnych stimulov. Počas práce vo funkcii vychovávateľky som vypracovala projekt detského krízového centra a začala pracovať ako dobrovoľníčka v neziskovej organizácii v tom čase pod názvom Slovenská nadácia dieťaťa. Mojou úlohou bolo vytvoriť detské krízové centrum pre deti. Slovenská nadácia dieťaťa sa postupne pretransformovala na občianske združenie a z občianskeho združenia vznikla v roku 2000 nezisková organizácia Centrum Slniečko. Takže už viac ako 17 rokov pracujem v tej istej oblasti. V rokoch 2002–2003 som externe pracovala aj ako poradca v Občianskej poradni a súčasne externe učím na Fakulte sociálnych vied UKF v Nitre. ČO MI TO VZALO: Voľný čas. ČO MI TO DALO: Stretla som mnohých výnimočných ľudí, utvrdila som sa v poznaní, že ak niekto po niečom naozaj túži a ide za svojím cieľom, tak ho skôr alebo neskôr dosiahne a že ak človek dobro rozdáva aj ho dostáva plným priehrštím naspäť. RODINA: Som vydatá 18 rokov. Manžel Peter pracuje na Colnom úrade v Nitre. Dcéra Barbora bude mať tento rok 17 rokov a v septembri nastupuje do druhého ročníka Gymnázia sv. Jozefa Kalazanského v Nitre. Druhá dcéra Laura Katarína má tri roky a chystá sa do materskej školy. NAJVIAC SI CENÍM V PROFESIONÁLNEJ KARIÉRE: Že sa mi podarilo aj s mnohými nadšencami otvoriť, udržať a prevádzkovať krízové centrum pre týrané deti a obete domáceho násilia, v tomto roku ho dokonca rozšíriť a realizovať mnohé projekty na pomoc ohrozeným deťom a obetiam domáceho násilia. Vysoko si vážim aj ocenenie od primátora mesta Nitra Osobnosť roka 2005. KONÍČKY: Knihy, prechádzky v prírode s rodinou, umenie a tvorivá práca s deťmi. ČO NEMÁM RADA: Závisť, hlúposť, aroganciu a ľahostajnosť. ČO MÁM RADA: Svoju rodinu, more, hory, láskavosť, dobrosrdečnosť, deti a prácu s ľuďmi. DOVOLENKA, NA KTORÚ NEZABUDNEM: Keď som mala asi 5 rokov, boli sme s rodičmi a príbuznými počas letných prázdnin na Máchovom jazere v Čechách. Mala som vtedy dlhé vlasy učesané do dvoch vrkočov s veľkými bielymi mašľami. Brat aj s bratrancom ma zobrali na nafukovacie lehátko a plavili sa so mnou ďaleko od brehu jazera. V nepozorovanej chvíli som spadla do vody a zachránila ma duchaprítomnosť oboch chlapcov, ktorí ma z vody vytiahli - každý za jeden vrkoč… ČO O VÁS ĽUDIA NEVEDIA: Milujem bryndzovú polievku. PLÁNY DO BUDÚCNA: Pracovné: pomáhať čo najviac deťom a ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi, a pomáhať pri vytváraní nových možností a foriem pomoci. Osobné: viac sa venovať rodine a už konečne niečo urobiť s angličtinou. ČO BY STE VO SVOJOM OKOLÍ ZMENILI ALEBO OCENILI: Keby som mala čarovný prútik, tak by som všetkým mamám dopriala zdravé deti, schopnosť ich uživiť a zabezpečiť, aby netrpeli nedostatkom. Všetkým deťom by som dopriala milujúcich rodičov, ktorí dokážu ľúbiť bez predsudkov a za každých okolností. Ocenila by som, keby sa k sebe ľudia správali ohľaduplnejšie a navzájom si pomáhali, a aby tí, ktorí majú dostatok, mysleli aj na tých, ktorým chýbajú základné veci na prežitie. MARIANNA PETROVÁ Noviny_33 Spišákove narodeniny oslávili hudbou a spomienkami V komornej atmosfére sa nieslo stretnutie priateľov Karola Spišáka v Banskej Štiavnici. Pri príležitosti jeho nedožitých 66. narodenín si na nitrianskeho režiséra a herca zaspomínali Eva Pavlíková, Milka Došeková, Egon Gnoth a desiatky návštevníkov festivalu Capalest. Pesničkami z muzikálov ako prvá blahoželala Eva Pavlíková. Sama tvrdí, že Karol Spišák ju objavil pre muzikál a na jeho podnet začala spievať. S úsmevom si zaspomínala aj na jeho povzbudenia v období, keď v divadle začínala. „Hovorieval, že skúšajú len netalentovaní a text sa učia iba zbabelci,“ opísala režisérove reakcie na to, keď vraj do skúšania naháňala aj svojich starších kolegov. Šansonierke Milke Došekovej splnil Karol Spišák pred rokmi herecký sen a dal jej úlohu slečny Doolitlovej v hre Pygmalion. Bývalá nitrianska herečka predniesla počas večera aj ukážku z nedokončenej „monokomédie“, ktorú jej Spišák napísal. „S Karolom bolo vždy príjemné pracovať alebo sa rozprávať, lebo sa vždy rád smial,“ povedala. O kamarátskom vzťahu k muzikantom a jazzových stredách v Starom divadle Nitra rozprával Egon Gnoth. Spomenul aj „zvláštny spôsob komunikácie“ medzi ním a Spišákom. V jeho riaditeľni mal šatňu a na papieri mu vždy nechával odkazy vo forme vtipných veršíkov. „On si ich odkladal, to som nevedel,“ povedal Egon Gnoth. Zbierku spísaných odkazov mu Karol Spišák daroval k päťdesiatym narodeninám. - petr - Capalest spojil hudobníkov a básnikov Folklóru, divadlu a stretnutiam s básnikmi z pätnástich krajín patrili v Banskej Štiavnici posledné dni minulého týždňa. Európsky festival poézie, divadla a hudby Capalest sa tu uskutočnil už po piaty raz. Spievalo sa aj v rusínskom nárečí V predvečer slávnostného otvorenia zazneli mariánske piesne v programe Matke Božej. V kostole jej zaspievali ženy z rímskokatolíckej skupiny z Liptovských Sliačov, gréckokatolíckej folklórnej skupiny z Telgártu a skupiny Ťačiv z Ukrajiny. Všetky tri súbory zaspievali poslednú pieseň v rusínskom nárečí spoločne. Fujary trombity a rómska kapela Festival slávnostne otvorili trombitáši z Chrenovca-Brusna. Na štyri a pol metrových nástrojoch zahrali z veží Banskej Štiavnice. „Festival prezentuje tradičnú hudobnú kultúru Slovenska, kde fujara trombita nemôže chýbať. Vyrába sa z rozpolených kmeňov stromov, vydlabaných a spojených obkrútením kôry. Od fujary sa líši tým, že tón vzniká fúkaním do nátrubku ako do trúbky, je mohutný a razantný,“ povedal poradca festivalu pre ľudovú kultúru Drahoš Daloš. Fujary trombity prirovnal k prvým mobilným telefónom. Dorozumievali sa ním ľudia na salašoch v minulosti. Napríklad dva dlhé a dva krátke signály znamenalo mám podojené, tri dlhé po sebe boli signálom, že ženy prišli po syr. Od salaša na salaš bolo aj niekoľko kilometrov, no vzdušnou čiarou bolo tóny dobre počuť. Nad Štiavnicou sa vo štvrtok vznášali parašutisti aj z Aeroklubu Nitra-Janíkovce. Podľa riaditeľa festivalu Michela de Maulne „symbolizujú poéziu, ktorá k nám prichádza ako anjeli z neba“. Pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv sa na hudobno-poetickom predstavení stretli básnici Capalestu. Svoje básne spojili do pomyselného príbehu, ktorý v slovenčine a francúzštine vyrozprávali na nádvorí Starého zámku. Na námestí vyznal Sládkovič Maríne lásku Príbeh o Maríne Pišlovej a Andrejovi Sládkovičovi v pôvodnom dome Pišlovcov ožil počas piatkového večera. Zuzana Kronerová v úlohe Maríny čítala jeho staré listy. Marínu si zahrala po prvýkrát v živote. „Dnešní muži už takto pekne lásku žene nevyznávajú. O to je ten príbeh pôsobivejší,“ povedal režisér predstavenia Peter Gábor. V dome sa nachádzajú aj pôvodné kachle a dobový strop, ktoré režisér zakomponoval do príbehu. Marína z okna všetkým povedala, že by upadla do zabudnutia, keby ju do dejín nedostali verše Andreja Sládkoviča. Zamilovala sa doňho, keď ako mladý študent chodil do ich domu doučovať jej mladších súrodencov. Aj Andrej vďaka nej ako múze zostal nezabudnuteľným. Netradičná Marína mala na scéne dvoch Sládkovičov, slovenského herca Jána Kožucha a Francúza Jean-Luca Debattica. „Dielo Marína je veľmi emocionálne. Keby Marínu písal Francúz, bolo by racionálnejšie a chladnejšie. Taký je aj rozdiel medzi slovenským a francúzskym romantizmom,“ povedal francúzsky herec a šansoniér. Dielo Marína nebolo potrebné prekladať na festival do francúzštiny. „Bolo preložené už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Ponúka nám ten najkrajší príbeh lásky, ktorý sa vyskytol v poézii. Každá žena by bola potešená, keby jej muž vyznával lásku takýmito krásnymi básnickými obrazmi,“ podotkol Peter Gábor. Piaty ročník Capalestu vyvrcholil v nedeľu koncertom francúzskeho flautového orchestra, ktorý je zložený z hudobníkov zo všetkých kútov sveta, a francúzskymi šansónmi. LENKA KRNÁČOVÁ, - petr - Režisér o ochotníckom divadle: Kedysi to bol ošiaľ Ochotnícke divadlo v Dražovciach oslavuje tento rok storočnicu. Režisér Eduard Doman hovorí, že z každej rodiny v obci niekto hral voľakedy divadlo. Dnes je ochotníkov menej, chýbajú hlavne mužskí herci. Eduard Doman je režisérom ochotníkov vyše desať rokov. Za ten čas nacvičil asi šesť divadelných inscenácií. Pre niekoho možno málo, ale vzhľadom na súčasné podmienky divadla zrejme až priveľa. „Nemáme poriadne priestory na nacvičovanie, kultúrny dom je cez zimu nefunkčný, lebo nie je vykurovaný. Keď nacvičujeme v zime, tak v kabátoch,“ hovorí Doman. Divadlo navyše nemá prezliekarne a kulisy sú pod javiskom, do ktorého zateká. Napriek provizórnym podmienkam však chuť hrať u vyše dvoch desiatok členov divadla stále pretrváva. Svedčí o tom aj vekové rozpätie divadelníkov - najmladší z členov má 6 rokov, najstarší 73. Prvý raz stál Eduard Doman na divadelných doskách pred viac ako polstoročím – v rozprávke Soľ nad zlato z roku 1955 hral zbrojnoša. „Režíroval to vtedajší učiteľ Anton Rajec. Bol veľmi aktívny, venoval sa mládeži a divadlo, to bol vtedy taký ošiaľ. Keď som doma spomenul, že budem zbrojnošom, otec mi pripravil kopiu. Ľudia vtedy divadlom žili, udržiavalo v obci kultúru,“ spomína si súčasný režisér ochotníckeho divadla v Dražovciach. Divadlo prešlo zaujímavou históriou. Prvú premiéru školského divadelného predstavenia pod názvom Vianočná hra režíroval Vojtech Ruisl. V roku 1954 sa hrala divadelná hra Kozie mlieko. S ňou získali ochotníci možnosť zahrať si na doskách rodiaceho sa profesionálneho divadla v Nitre. Nevydaril sa jediný výstup – so živou kozou, ktorá odmietla ísť na javisko. Podľa priameho účastníka sa ale koza v Dražovciach na výstup nahovoriť nechala... V povojnovom období existoval v Dražovciach divadelný súbor pri každej organizácii okrem hasičov. V istej chvíli pôsobilo v dedine naraz aj päť divadelných súborov. Doman nastúpil na post režiséra v roku 1996. Pod jeho taktovkou sa hrali napríklad hry Páva, Škriatok, Statky - zmätky, Tri vrecia zemiakov. Pred dvoma rokmi Dražovčania oprášili veselohru Kubo. Súčasný divadelný súbor sa s ňou predstavil v nemeckých mestách Mannheim a Kolín nad Rýnom, kde hrali pre slovenskú komunitu žijúcu v Nemecku. - th - Peter Bakay: Grafológ pozná povahu človeka, nie je však jasnovidcom Peter Bakay z Nitry nepotrebuje roky na to, aby spoznal povahu človek. Dokáže ju vyčítať z toho, ako píše. Za dekódovaním arkád, girlánd, slučiek či vykrivení písma je jeho dlhoročná prax a takmer 15-ročné skúsenosti. Presne toľko času zasvätil grafológii. Z rukopisov opísal povahu Jozefa Golonku, Beaty Dubasovej, Kataríny Hasprovej či iných známych osobností. Pred niekoľkými rokmi dokonca v priamom televíznom prenose rozoznal pravý prezidentov podpis od falzifikátov. „Vždy ma zaujímali metódy, ako zistiť, čo za človeka mám pred sebou,“ hovorí Peter Bakay. Keď v roku 1992 zakladal František Stritz v nitrianskom osvetovom centre Klub grafológie, bol medzi prvými, ktorí sa zapísali. Po Stritzovej smrti v roku 2000 vedenie klubu prevzal. „Grafológia je v podstate metóda, ktorou sa dá zistiť, aký je človek, ktorý písal,“ charakterizuje všeobecne svoju záľubu, ktorá sa mu neskôr stala aj profesiou. Kriticky sa stavia k ľuďom, ktorí absolvujú základný kurz a nazývajú sa grafológmi. Analýza rukopisu sa totiž podľa výkladových slovníkov robiť nedá. „Existuje asi tristo povahových vlastností a každá z nich je v človeku zastúpená. Grafológ nemôže na základe jedného znaku jednoznačne určiť, že práve túto vlastnosť človek má alebo nemá. Ak má grafológ rozpor v definovaní istej vlastnosti, hľadá v texte ďalšie znaky, ktoré by mu danú vlastnosť človeka potvrdili alebo vyvrátili,“ vysvetľuje Bakay, ktorému analýza rukopisu zaberie niekedy aj osem hodín. Cena za túto prácu je tisíc korún. „Grafológ nie je jasnovidec, potrebuje mať o človeku nejaké informácie, aby vylúčil vonkajšie vplyvy,“ upozorňuje Peter Bakay. Pri tvorbe povahopisu potrebuje vedieť vek, pohlavie, národnosť, najvyššie dosiahnuté vzdelanie pisateľa a oblasť, v ktorej pôsobí. Na otázku, koľko rukopisov mu prešlo rukami, nevie odpovedať. Ľudia si vraj o ňom zvykli myslieť že automaticky analyzuje všetko napísané, čo dostane do ruky. „Nedá sa to,“ hovorí Peter Bakay. Spomína však kolegov z bývalej práce, ktorí sa pred ním vyhýbali akémukoľvek písomnému prejavu. „Analyzoval som aj rukopisy niektorých osobností, o ktorých som ani nevedel, kto to je,“ spomína si na obdobie, keď pred rokmi dostal túto „úlohu“ od istého ženského časopisu. Povahopis písal pre Jozefa Golonku, Marcelu Leiferovú, speváka Petra Slivku, herečku a moderátorku Katarínu Brychtovú či speváčku Beatu Dubasovú. Slivkov rukopis prezrádza, že je cholerik, podpis Beaty Dubasovej jej citlivosť na rodinu a ambicióznosť v profesionálnom živote. Z podpisu Gustáva Husáka vyčítal vysoký intelekt, podpis Václava Havla či Billa Clintona prezrádza, že sú požívační. Najväčšou výzvou pre neho však bola jeho mediálna premiéra v rannej relácii komerčnej televízie. Keď ho pred niekoľkými rokmi pozývali ako odborníka na grafológiu, netušil, že bude v priamom prenose rozlišovať pravý prezidentov podpis od falzifikátov. „Moderátor vtedy priamo pred prezidentským palácom nabádal ľudí, aby sa pokúsili sfalšovať Schusterov podpis z nejakého blahoželania k novému roku, a ja som potom v priamom prenose mal určiť, ktorý z nich je pravý. Oblial ma studený pot, boli to podmienky, na ktoré by seriózny grafológ či písmoznalec nikdy nepristúpil. Nakoniec som spomedzi 15 podpisov označil dva a obidva boli pravé,“ spomína si Peter Bakay, ktorý sa zúčastnil aj niekoľkých diskusií v rozhlase a televízii. Naposledy ho médiá kontaktovali v súvislosti s útekom jedenásťročného Zvolenčana Marca Masiera od matky na taliansku ambasádu. Bulvár vraj získal jeho denník a od nitrianskeho grafológa chceli, aby pre nich spravil rozbor. Peter Bakay odmietol – riadil sa etickým kódexom grafológa. „Povedal som im, že uverejniť pasáž z chlapcovho denníka je niečo iné, ako uverejniť opis osobnosti postavený na základe jeho rukopisu. Seriózny grafológ nemôže spraviť rozbor bez súhlasu pisateľa,“ upozorňuje Bakay. Pripúšťa, že v oblasti personalistiky sa grafologické rozbory môžu využívať, automaticky sa však dostávajú pod ochranu osobných údajov, za ktorú je zodpovedný potenciálny zamestnávateľ. Pri otázke, či robil rozbor aj vlastného rukopisu, sa Peter Bakay pousmeje: „Niekedy keď píšem, tak si uvedomím, čo ktorý znak znamená. Ale nedá sa s tým nič robiť – rukopis sa zmeniť nedá zo dňa na deň. To by sa v prvom rade musel zmeniť človek.“ MARIANNA PETROVÁ Na trhoch predával starožitnosti Chrenovské trhy prilákali minulý víkend na nitrianske sídlisko Chrenová stovky ľudí. Stánky s tradičnými remeslami striedali obchodníci, predajcovia občerstvenia či výrobcovia suvenírov. Nitran Anton Korunka predával na trhoch starožitnosti. Staré mince, dekoratívne historické predmety či obrazy sú pre zberateľa Antona Korunku srdcovou záležitosťou. Za šesťdesiat rokov zbierania sa mu ich však v byte toľko nazhromaždilo, že teraz sa s nimi musí postupne lúčiť. „Zberateľstvo ma nadchlo už ako malého chlapca. Mojím koníčkom boli hlavne mince. Potom sa k nim pridružilo všetko ostatné,“ rozpráva pán Korunka. Medzi jeho najcennejšie kusy patria zlaté mince, ktoré však nemá vystavené doma, ale schované na bezpečnom mieste. „Tých by som sa vzdať nedokázal.“ Manželka ho v zberateľskej záľube vraj vždy podporovala. „V byte som mu dokonca vyhradila jednu miestnosť, kde má všetko vystavené. Upratovať mu tam však nechodím,“ hovorí s úsmevom. Popri manželovi si k starým veciam vytvorila vzťah aj ona. „V obývačke máme vystavené starožitné obrazy. Zaúčam sa aj v rozoznávaní mincí. Ale je to ťažké.“ Na trhoch vraj ľudia o predmety pána Korunku záujem mali. Mince z obdobia Rakúsko-Uhorska či rôzne vyznamenania sú žiadaným artiklom. „Ich hodnota sa pohybuje okolo 500 až 1500 korún.“ - kr - Laco Zrubec napísal nový román Známemu nitrianskemu spisovateľovi Ladislavovi Zrubcovi učarovala hollywoodska herečka Lia de Putti. Po rokoch kutrania sa v archívoch a zhromažďovania faktov napísal o jej osude román Kontesa Lia. Podľa Laca Zrubca nie je nikdy na škodu, keď človek ovláda cudzie jazyky, aj keď z donútenia. On sa musel v mladosti naučiť po maďarsky. Tento jazyk však stále využíva a možno keby ho neovládal, niektoré z jeho tridsiatich diel by neuzrelo svetlo sveta. Bez maďarčiny by sa nezaobišiel hlavne v budapeštianskom archíve, ktorý pravidelne navštevuje. „Nájdem tam vždy všetko, čo hľadám.“ Tento rok venoval Laco Zrubec najviac času písaniu nového románu. Jeho hlavnou hrdinkou je hollywoodska herečka Lia de Putti, rodáčka z Vojčíc zo Zemplína. „Prvýkrát som o nej napísal v Literárnom týždenníku pred desiatimi rokmi. Neskôr sa so mnou skontaktoval starosta Vojčíc a požiadal ma, aby som urobil návrh na jej pamätnú tabuľu. Bol som prekvapený, že aj v takej malej dedinke čítajú Literárny týždenník a zaujímajú sa o svoju históriu,“ hovorí spisovateľ. Pozvanie na slávnostné odhalenie tabule však prijať nemohol. „Predsa len, Vojčice sú z Nitry príliš ďaleko. Vtedy som sa však rozhodol, že Lia de Putti si zaslúži ešte väčšiu pozornosť a začal som po nej hlbšie pátrať.“ Laco Zrubec sa pri zhromažďovaní materiálov na román riadi rímskym príslovím: Dôkazy majú väčšiu cenu ako svedkovia. Pokiaľ ich nemá, do písania sa vôbec nepúšťa. „Najskôr som musel byť presvedčený o tom, že Lia de Putti vôbec existovala. O novej téme románu preto rozhodol jej rodný list.“ Príprava na román trvala necelých desať rokov. Najväčší problém je vraj zohnať všetky reálie. „Prostredníctvom nich sa snažím odhaliť a vniknúť do psychológie hrdinu. Samotné písanie mi už netrvá dlho. Keď ma to chytí, nemám problém vstať o piatej ráno, o pol siedmej už sedím za písacím stolom a pokiaľ nenapíšem desať - pätnásť strán, ani nevstanem,“ popisuje Laco Zrubec. Najlepšie sa mu píše v zime. Leto vraj so sebou prináša množstvo lákadiel. Ako sám hovorí, bez imaginárnej sily by to však určite nedokázal. Po dopísaní knihy si na chvíľu vydýchne a hneď začne myslieť na niečo nové. „Mám toľko plánov! V blízkej budúcnosti by som chcel preložiť dielo Sandora Petöfiho.“ Nový román o Lii de Putti by mal vyjsť v priebehu budúceho roka. Na otázku, o čom bude, odpovedal Laco Zrubec v skratke s tajomným úsmevom: „O hollywoodskej herečke nemého filmu.“ Nakoniec však prezradil aj trochu viac. „Jej otec barón Július de Putti bol talianskym husárskym dôstojníkom a matka zemplínskou barónkou. Ako 14-ročná ušla Lia s cirkusom do sveta. Nebavila ju noblesa a bohatstvo. Cez Užhorod, Varšavu, Viedeň, Paríž a Londýn sa dostala až do Hollywoodu, kde patrila medzi popredné herečky nemého filmu.“ Do zemplínskej dievčiny, ktorá milovala kone a bola krasojazdkyňou, sa vraj zamiloval aj Charlie Chaplin a najkrajší muž koncom 19. storočia Rudolfo Valentino. Ako sa vyvíjal osud herečky po tom, čo skončila éra nemého filmu, nám však prezradí až román Kontesa Lia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 384
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 675
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 722
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 306
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 206
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 295
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 282
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 320
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 314
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 492
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Štart výroby nového produktu v Zlatých Moravciach

Spoločnosť Secop s.r.o. plánuje zdvojnásobiť výrobu hermetických kompresorov v nasledujúcich 4 rokoch.

Už oficiálne: FC Nitra má nového majoritného akcionára

Karová má oddnes absolútne rozhodovacie právo.

Erika Karová je oddnes už aj na papieri šéfkou FC Nitra.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre dostane nový vzhľad

Modernizácia čaká aj vnútorné priestory všetkých troch blokov študentského domova.

Ilustračné foto

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie na Covid-19 v liptovských mestách.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Už ste čítali?