23. aug 2007 o 0:00
Rezbárstvo má v krvi
Šesťdesiatročný nitriansky amatérsky výtvarník Robert Pupák pracuje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite ako informátor. Málokto však vie, že sa v ňom skrýva duša umelca.
„Rezbárčili ešte moji dedovia. Obaja boli roľníci. Orali, siali a súčasťou ich práce bola aj oprava vozov, kolies i saní. Pamätám si na starého otca s hoblíkom v rukách. Počas dlhých zimných večerov bol schopný vyrobiť kuchynský nábytok. Ako malý chlapec som sa motal okolo neho, a tak mi práca s drevom prirástla k srdcu,“ spomína pán Pupák. Detstvo prežil v Radošine. Spolu s ostatnými rovesníkmi strúhal píšťalky, loďky a rôzne predmety z kôry i dreva.
V lete 1978 bol pod vedením akademického maliara Viliama Širokého založený v Nitre výtvarný krúžok pri PKO. „Bolo to prelomové obdobie, pretože som utrpel ťažký úraz na železnici. Predtým som pracoval ako strojný konštruktér a zrazu som musel zostať doma. Pri rezbárstve, ale aj maľovaní a vyšívaní, som čerpal životnú energiu.“
Róbert Pupák vytvoril viac ako tristo menších i väčších diel z dreva. Väčšinu podaroval blízkym a známym. Jeho obľúbenou témou je rodina.
V súčasnosti má rozrobené menšie diela, viac sa však venuje úprave bytu, čo je podľa neho tiež tvorba. „V lete vyrezávam menej. Mám však zásoby lipy, mahagónu i topoľa a už ma chytá aj múza.“
Mrzí ho len to, že štafetu práce s dlátom nemá komu odovzdávať.Autor: - spu -
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
