29. aug 2007 o 0:00
Na živnosť sa bude dať robiť ďalej
Zákonník práce od 1. septembra nanovo definuje „závislú prácu“, čo môže niekedy obmedziť prácu na živnosť. Vykonávať pre niekoho prácu na jeho pokyn, náklady i zodpovednosť bude totiž možné iba ako zamestnanie, prípadne „na dohodu“.
Ministerstvo práce si to vykladá tak, že napríklad predávať v potravinách nebude možné na živnosť. Človek, ktorý potraviny nevlastní, túto prácu nevykonáva „vo vlastnom mene, ale v mene majiteľa obchodu“, ani na vlastnú zodpovednosť, povedala nedávno Oľga Škorecová z ministerstva.
Predseda košickej krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory Ervín Boháčik si myslí, že pre definíciu závislej práce sa živnostenské podnikanie nezmení. Pripomína, že živnosť definuje živnostenský zákon a ten sa z tohto hľadiska nezmenil a „živnostník nemá obchodné vzťahy v zmysle Zákonníka práce, ale Obchodného zákonníka“.
„Zmeniť sa môže len počet držiteľov živnostenských listov,“ myslí si Boháčik.
Jeden list - jeden okruh činnosti
Z novely živnostenského zákona, ktorú navrhlo ministerstvo vnútra, vyplýva, že vybaviť si živnosť môže žiadateľa stáť menej peňazí, úsilia i času ako dnes.
Dnes treba za vydanie živnostenského listu zaplatiť tisíckorunový kolok, bez ohľadu na to, koľko okruhov činnosti obsahuje. Od októbra sa za každý „predmet podnikania“ bude platiť zvlášť. Každý totiž bude na osobitnom liste.
Na jednu voľnú živnosť, čo je v podstate neobmedzená forma živnosti, však bude treba iba stokorunový kolok, takže ten, kto si ich „dá“ menej ako desať, zaplatí menej korún, ako by zaplatil dnes.
Pri ôsmich predmetoch podnikania, čo predstavuje priemerný počet, to bude mať na budúcich podnikateľov pozitívny dosah, píše ministerstvo vnútra.
Zmenu navrhlo preto, že sú „podnikatelia, ktorí majú na živnostenskom liste aj 50 - 60 rôznych činností (máme i živnostníka s počtom 294 živností), ktoré spolu vzájomne nesúvisia“, tvrdí Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva. Živnostenský register „nie je dôveryhodný, pretože obsahuje mnoho predmetov podnikania, ktoré ich držitelia v skutočnosti vôbec nevykonávajú“. „Živnostník touto zmenou ušetrí na poplatkoch,“ súhlasí Boháčik s tým, že snáď výpisy zo živnostenského registra nebudú v niektorých prípadoch tvoriť „brožúru“.
Prax nebude treba
Dnes platí, že odborná spôsobilosť, ktorú treba na remeselnú živnosť, sa preukazuje aj dokladom o najmenej trojročnej praxi v odbore.
Po novom prax nebude potrebná. Ministerstvo vnútra napísalo, že ukončenie príslušného učebného alebo študijného odboru úplne stačí. „Ide o významné liberalizačné opatrenie, ktoré umožní množstvu každoročných absolventov stredných škôl uplatniť sa v podnikateľskej sfére.“
Boháčik to pokladá za rozumnú zmenu. „Absolventi stredného odborného učilišťa, ktorí získajú výučný list, majú povinnú prax počas štúdia,“ hovorí. Zato Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu si myslí, že živnostníci, ktorí prax nemajú, nebudú poskytovať dostatočne kvalitné služby. Pripúšťa však, že trh „rozsúdi“, kto odvádza dobrú robotu.
Ďalšie informácie o tom, čo z novely živnostenského zákona vyplýva, možno nájsť na www.minv.sk/archiv/zivn.htm
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou