Jatovčania si SNP úprimne a hlboko vážia
V novodobej histórii niet azda rozporuplnejšej udalosti ako Slovenské národné povstanie. Zvlášť po zmene politického systému ho jedni označujú za komunistický puč, iní SNP jednoznačne hanobia a znevažujú. My v našej malej obci, samostatnej len od roku 1952 hodnotíme najmä to, čo prevažuje. V každom prípade bolo najmasovejším vystúpením proti nemeckému fašizmu a jeho prisluhovačom, čo Slovensko zaradilo na stranu demokratických vystúpení všetkých vrstiev obyvateľstva vrátane vtedajšej armády proti kolaborujúcej vláde a prezidentovi s fašistickým Nemeckom. Vďaka tomu Slovensko patrí medzi víťazné štáty. Obyčajným ľuďom je úprimne ľúto, že po spolitizovaní SNP Komunistickou stranou sa dnes vyskytujú celkom opačné hlasy bagatelizujúce význam SNP. Vidiecky človek sa neriadi politickými hodnoteniami, ale logikou, pravdivosťou a vecnosťou. Podstatou bolo, že ľud svojím odhodlaným vystúpením so zbraňou v ruke dal vtedajšej vláde, prezidentovi aj medzinárodnej verejnosti najavo svoj nesúhlas s bratríčkovaním sa s fašistickým Nemeckom. Po vojne si však bývalý Sovietsky zväz svoje veľké kompenzoval právom viesť krajiny strednej Európy na dlhú dobu štyridsať rokov v duchu svojho politického systému. Ako stovky iných obcí a miest, aj my v Jatove s necelými 800 obyvateľmi SNP každoročne oslavujeme ako sviatok Slovákov a národností žijúcich na Slovensku. Nezabúdame na obete boja proti fašizmu. Musíme ďalej bojovať proti všetkým formám neofašizmu, rasizmu, xenofóbie a prejavom ľudskej neznášanlivosti. Vojna sa musí stať pre celé ľudstvo veľkým ponaučením. SNP bolo pokrokovým vystúpením proti zvoli fašizmu a stalo sa takpovediac základom našej národnej samostatnosti, suverenity a slovenskej štátnosti.
JOZEF DUBOVSKÝ - starosta obce
Na Dolniaky prišiel ako kolonista, dnes je tu doma
Na Dolniaky prišiel ako chlapec so rodičmi a bratom - vtedy ako kolonisti. Do Jatova prišli za pôdou a gazdovaním na roliach, ktoré boli odjakživa žičlivé úrodám. Túžba rodiny sa naplnila, lenže - ako to už v živote býva, nie nadlho. Bolo treba vstúpiť do družstva a vzdať sa súkromného roľníčenia na poli. ,,A to bolo mojim rodičom drahé," hovorí Pavol Harman oslavujúci 86 rokov (na snímke). "Napokon predsa súhlasili, ale keď zakúsili "výhody" spoločného hospodárenia, otec z družstva vystúpil - a oheň bol na streche. Kto to kedy slýchal, vystúpiť z najpokrokovejšej formy hospodárenia." Pavol Harman sa nakoniec tiež zamestnal v družstve, neskôr bol účtovníkom aj tajomníkom vtedajšieho miestneho národného výboru, dnes obecného úradu. Ako vojaka základnej služby ho zastihlo vypuknutie Slovenského národného povstania. Šlo o veľké životné rozhodnutie, na ktorú stranu sa postaviť. Dnes sa zaň, žiaľ, priamym účastníkom Povstania ujde často iba posmešok. Ľudia akoby pozabudli, vo vojne sa rozhodovalo aj o osude Slovákov a všetkých slovanských národov. "To bola vážna výzva," hovorí zanietene, „a napriek nebezpečenstvu straty vlastného života a života svojich druhov sme čelili tomu, aby sme sa nestali otrokmi cudzej nadradenej rasy a moci," hovorí. Príklad Pavla Harmana a účastníkov odboja je svedectvom boja statočných ľudí, ktorí si nepochybne zaslúžia našu úctu. Ideológia minulého politického systému ich využila vo svoj prospech. Odbojári samotní sa svojou účasťou v odboji vystatovať nemuseli. Je neodškriepiteľné, že boli aktérmi historickej udalosti, ktorá do dejín európskych národov zapísala našu krajinu ako víťaznú mocnosť. Prispeli k porážke fašizmu ako najohavnejšieho politického totalitného systému. Pavol Harman má štyri deti, vnúčatá, ktoré mu vlievajú do žíl silu a energiu žiť. Človek je to jednoduchý, úprimný a statočný - v tomto ohľade sa nelíši od všetkých ostatných Jatovčanov. V obci o ňom vedia, že je svojím dielom prispel k rozvoju dediny. Pri príležitosti jeho 86. narodenín mu želáme pevné zdravie a veľa radosti zo svojich detí a vnúčat.
Chcete sa zabaviť na gazdovskom dvore?
Spomienky staršej generácie tvoria nezabudnuteľné príhody spojené s pasením husí, kráv, naháňaním po strniskách, pečením zemiakov či kukurice v poli, ale aj prvou cigaretou v kríži obilných snopov. Nejeden starší si povzdychne: "To boli časy. Aj keď bola všadeprítomná chudoba, život bol krajší a radostnejší." Stavitelia Gazdovstva Jankov Dvor na Kendereši mali pravdepodobne na mysli práve tieto časy. Postavili hostiteľské zariadenie z tradičného dreva dýchajúce spomienkami na staré ľudové stavby a život v nich. Akoby vedeli, že raz príde čas, kedy sa budú mať všetci ľudia lepšie a budú si môcť dopriať návraty do nostalgie čias minulých . Akoby vedeli, že v ľuďoch ožije túžba nesedieť len v najmodernejších skvostoch doby, ale si riadne, bujaro zaspievať, zakrepčiť, buchnúť do stola i zaujúkať, aby sa zobudila hoci aj celá dedina. Asi každý človek sa raz za čas potrebuje poriadne "odviazať". Ako hovorí výrečný správca zariadenia Dušan Szabo, kuchyňou sú pripravení vyhovieť absolútne každej chuti vrátane milovníkov krbu či voľného opekania na ohníku. Špecialitou je pravá domáca pálenka vypálená v Mojmírovciach (ak chcete, aj priamo zo suda v pivnici). Konajú sa tu napríklad firemné prezentácie či rodinné oslavy.
Vyrastú z bratov rezbári?
Žiak stredného odborného učilišťa stavebného na Nitrianskej ceste Nové Zámky Jatovčan Peter Krištofík (na snímke) má už úspešne za sebou tri ročníky štúdia. "Priviedol ma k nemu môj individuálny záujem. Predchádzalo mu modelovanie, stružlikanie, kreslenie. Vždy som si uvedomoval, že výber štúdia a neskôr povolania má byť v súlade s osobným záujmom človeka." Pri posedení v príjemnej spoločnosti rodičov nás prekvapil Petrov mladší brat, ktorý priniesol množstvo vymodelovaných figúrok. Možno je tu ďalší adept na rezbára. "Treba mať dôkladnú znalosť dreva, ovládať náradie, poznať všetky nástroje a ich využitie v praxi a predstavivosť, ktorú rezbár spodobuje najskôr do kresby, potom do modelu, ktorý by mu mal uľahčiť vyrezať figúru." Peter chce po maturite pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Je to však vzdialenejšia budúcnosť a človek nikdy nevie.
Aj žiaci z málotriednej školy môžu mať dobré vedomosti
Riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Jatove Mgr. Eva Kissová je Novozámčanka. V obnovenej škole pôsobí od roku 1995. "Tým, že Jatov zabezpečil znovu otvorenie školy, zaradil sa medzi živé, plnokrvné a moderné obce. Dnes tu máme základnú školu pre ročníky 1.- 4. s materskou školou. Tešíme sa veľmi dobrej spolupráci a pomoci rodičov, obecného úradu aj podnikateľov." Eva Kissová v školstve pôsobí od roku 1984. Spolu s Evou Dočkalovou vybudovali v Jatove pevnú základňu, na ktorej stoja nemalé úspechy. Na deťoch veru neoklamete nič, všetko prezradia výsledky vo vyšších ročníkoch. Škola má aj svoj školský klub . Pre rodičov detí je dôležitý, lebo časti obce sú od seba vzdialené aj niekoľko kilometrov. O malotriedkach učiteľka hovorí: ,,Pracovať tu sa človek musí iba naučiť, to vám žiadna vysoká škola nedá. Už aj k nám do školy chodia praktikantky, ale za mojej éry sa ku všetkému musel človek prepracovať sám." Vysoko oceňuje pomoc bývalej riaditeľky materskej školy Evy Dočkalovej, ktorá tam už pred ňou roky pôsobila. "Posledné dva roky sme mali u nás medzinárodné testovanie, predtým čítanie, v tomto roku matematiku, prírodovedu. Všetko nasvedčuje tomu, že vedomosti našich žiakov sú dobré. Každoročne chodíme do školy v prírode, tretí rok sa u nás vyučuje anglický jazyk." Krédom riaditeľky je odovzdať deťom všetko, čo vie. Snaží sa vytvoriť zo školy miesto, na ktoré sa deti tešia.
Recitátorka
Ľudia v Jatove ju často počujú recitovať pri príležitostiach rôznych osláv. Prváčku nastupujúcu do Obchodnej akadémie Šurany sme navštívili v kruhu jej rodiny. „K recitácii ma priviedla pani učiteľka Ondrejková. Jej vďačím za veľa, lebo dnes viem, že umelecké slovo nám treba počuť častejšie. Netrúfam si vyjadriť, že môj vzťah k poézií je aktívny. Skôr cítim, že som iba na samom začiatku budovania tohto vzťahu. Chcela by som sa viac venovať čítaniu poézie, hoci u niektorých autorov mi jej význam ešte robí problémy.“ Sympatická recitátorka Alexandra Žatková si v tomto čase užíva posledné takpovediac „žiacke“ prázdniny. Ako budúca študentka obchodnej akadémie síce prázdniny bude mať, ale jej detstvo sa jej už nikdy nevráti.