Názov Komárno nepatrí iba nášmu najjužnejšiemu mestu pri sútoku Váhu a Dunaja, ale aj ďalším trom malým usadlostiam. Jedno menšie Komárno možno nájsť až na Morave, presnejšie na rozhraní Kroměřížskeho a Vsetínskeho okresu pri riečke Juhyně.
Dedinka s 350 obyvateľmi leží v kraji pod 864- metrovým Kelčovským Javorníkom. Obyvatelia tvrdia, že kedysi prežívala žičlivejšie roky - pálilo sa tu uhlie, tavila železná ruda, varilo pivo, v dvoch rybníkoch chovali ryby. Lenže všetko pohltil čas a usadlosť sa vyľudňuje. Medzi slovenským
a moravským Komárnom zrejme nie je žiadna historická súvislosť. Veď svoj názov každé dostalo do vienka za iných dejinných udalostí.
Druhý menovec nášho Komárna leží na strednom Slovensku,
v malebnom kraji pod Poľanou. Je to neveľká, len 180 obyvateľov rátajúca laznícka osada patriaca do obce Detvianska Huta v okrese Detva. Jej názov azda vymyslel človek, ktorý sa vrátil domov z potuliek po vzdialených končinách a pomenovanie Komárno sa mu zapáčilo.
Tretie Komárno treba hľadať v Čachticiach
v okrese Nové Mesto nad Váhom. Toto mestečko, smutne preslávené Alžbetou Báthoryovou, je utvorené z troch malých obcí, z nich jedna - údajne najchudobnejšia - sa volala Komárno. Prvá písomná zmienka o nej pochádza ešte z roku 1341. V roku 1715 mala pätnásť domov, roku 1828 už 24 domov so 167 obyvateľmi. Na jej čele stál richtár vybavený aj obecnou pečaťou. Obývali ju drobní roľníci, ktorí vlastnili aj vinice.
S Čachticami splynula v 18. storočí. Dnes ju pripomína iba jedna tichá ulička so štyridsiatimi domami. Ako Našim novostiam vysvetlili znalci miestnej histórie, kedysi sa tu rozkladali rozsiahle jazerá a močiare s miliónmi komárov, takže názov viesky mohol byť odvodený práve od tejto skutočnosti. Spoľahlivé pramene však
o tom nie sú. FRANTIŠEKBUDA