4. sep 2007 o 18:26
Novozámocký bádateľ Slavomír Chren tvrdí: "Ako prvý som rozlúštil starokrétske hieroglygfy."
,,Nedokážem si to vysvetliť. V našich denníkoch a časopisoch nemôžem podrobne zverejňovať výsledky mojej niekoľkoročnej práce. Pritom ide o objasňovanie najväčších tajomstiev staroveku," hovorí so smútkom hlase slovenský bádateľ Slavomír Chren z Nových Zá
,,Za posledné dva roky ma navštívili redaktori najčítanejších časopisov a denníkov Slovenska. S nadšením urobili celkom kvalitné reportáže. Po čase mi však oznámili, že nebudú uverejnené, nakoľko ich šéfredaktori označili za neatraktívne. Neviem, či sa za atraktívne považuje len zverejňovanie obnažených tiel, "vŕtanie" do súkromia známych osobností, katastrofy, tragédie a podobne. Ak je to naozaj tak, potom nenachádzam slová. Keď už nie sú objavy svetového významu zaujímavé pre takzvaný bulvár, tak už neviem, kde a kto ich bude chcieť publikovať. V dvoch slovenských odborných časopisoch, mi podobne nedávajú priestor na uverejňovanie objavov. V jednom mi držia štyri články s fotodokumentáciou už päť rokov, v druhom jeden a pol roka. Pritom som nikdy nežiadal honorár za uverejnenie článkov. Chcel som iba, aby ich čítala široká verejnosť a vyjadrili sa k nim vedecké autority. V spoločenských časopisoch a denníkoch mi od roku 1990 niektoré uverejnili aspoň v krátkosti a s nádychom senzačnosti. Ja by som si však želal detailne publikovať všetko, k čomu som sa dopracoval. Možno sa renomovaní odborníci histórie obávajú, že budú musieť prepisovať dejiny staroveku 18. - 16. storočia pred n. l., ktoré moje objavy objasňujú. Možno si povedia: Keď som to nedokázal ja, nedoprajem to ani druhému. Dúfam, že po tomto rozhovore sa nájde niekto, komu nie sú ľahostajné riešenia najväčších záhad histórie a osloví ma," uviedol pre MY - Naše novosti.
-ma-
Prehľad doterajších objavov Slavomíra Chrena, o ktorých tvrdí, že sú správne:
• Rozlúštenie krétskych hieroglyfov (nie piktogramov)
• Rozlúštenie nápisu na svetoznámom disku z Faistu. Je na ňom zaznamenaná pohroma, ktorá postihla Krétu v 17. storočí pred n. l.
• Rozlúštenie gem (pečatidiel) z Kréty. Každá gema udáva, akú funkciu jej majiteľ vykonával. Zároveň potvrdzuje správnosť lúštenia hieroglyfov, ktoré majú starofénický pôvod a sú prispôsobené potrebám starogréckej hovorovej reči.
• Vyriešenie tajomstva staroegyptského datovania rokov. Jeden náš rok (365,24 dňa) sa rovnal ôsmim staroegyptským. Bol zasvätený ôsmim prabohom a trval od jedného ranného východu hviezdy Sírius k následnému.
• Správna lokalizácia bájnej Atlantídy. Je ňou ostrov Kréta. „Všetky sporné miesta z povesti mám detailne rozpracované, niet dôvodu nedôverovať mojej bádateľskej činnosti,“ hovorí.
• Legendárny Knóssos na Kréte, v ktorom sídlil v 18. - 17. storočí pred n. l. kráľ Mínos, nebol objavený. Angličan Arthur Evans našiel a rekonštruoval iba predmestie. Skutočný Knóssos sa nachádzal 2 - 3 kilometre juhozápadne od dnešného. Pod vrstvami piesku a zeminy sú ukryté najväčšie poklady dávnych čias. Podľa Slavomíra Chrena väčšie a slávnejšie ako egyptské!
• K trójskej vojne (presnejšie k vojne v období, keď v Tróji vládol kráľ Priamos) došlo v 17. storočí pred n. l. a nie, ako sa to dodnes mylne uvádza, v 13. - 12. storočí pred n. l.
• Poklady z mykénskych hrobov objavené H. Schliemannom patria postavám známym z gréckej mytológie napr. Átreus, Áeropé, Agamemnon. Élektra, Kassandre atď.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou