História capoeiry je dodnes plná nezodpovedaných otázok. Aj keď nikto nepopiera, že capoeira sa do svojej súčasnej podoby vyvinula v Brazílii, mnohí odborníci na túto problematiku umiestňujú rodisko capoeiry na africký kontinent. Od prvého vylodenia Európanov v roku 1500 bolo do Brazílie násilne odvlečených 3,5 milióna pôvodných afrických obyvateľov.
Viacero slov z terminológie Capoeiry je odvodených z reči afrických kmeňov a niektoré rituály (napríklad ngolo kmeňa Mucope) možno považovať za akýchsi predchodcov tohto brazílskeho bojového umenia. V Komárne i Nových Zámkoch pravidelne trénuje skupina mladých capoeiristov. Sú členmi najväčšej skupiny na svete Abadá capoeira (Associacao Brasiliera de Apoio e de Desenvolvimento da Arte Capoeira - Združenie na podporu umenia a rozvoja capoeiry). Viktor Vincze sa venuje bojovému umeniu od štyroch rokov, kedy ho k tomu doviedli rodičia. V pätnástich rokoch sa zoznámil s capoeirou. Dnes má dvadsať, trénuje nových členov v Nových Zámkoch a Komárne. "Keď som začal cvičiť, vážil som okolo 100 kilogramov. Sedel som pred počítačom a nič ma nebavilo. Nikdy by som si nemyslel, že sa to raz zmení," hovorí. "Je dôležité začať a ak je človek vytrvalý, všetko sa postupne vyvinie. Videl som film Majster neznámeho boja. S kolegom Latinom sme si podľa filmu osvojili prvky tohto umenia. Ako sme sa neskôr dozvedeli - úplne zle. Veľa chýb odstraňujeme dodnes. Skontaktovali sme sa s klubom v Bratislave, tam sme začali trénovať. Zoznámili sme sa s naším učiteľom, rodeným Brazílčanom Pacocom. Na budúci rok príde možno aj do Nových Zámkov." Od septembra tohto roku plánujú začať trénovať capoeiru aj v maďarskom Győri. "V Nových Zámkoch nás veľmi milo privítali. Na každý tréning prichádzajú noví členovia, stálych máme okolo 30. Cvičíme v Centre voľného času Pyramída každý pondelok a sobotu, po prázdninách sa to možno zmení. Chodievame na rôzne vystúpenia, naposledy na festival na Zelenej vode v Bratislave. Každoročne sa zúčastňujeme na medzinárodnej súťaži v Bruseli, kde štartujú najlepší z Európy. Tento rok sa nám však, žiaľ, nepodarilo zohnať na cestu financie. Na súťaži štátov strednej Európy som raz skončil štvrtý a môj kolega Tomáš druhý. Najlepším je Francúz." V capoeire má každý svoju prezývku, ktorá by mala svojho majiteľa čo najviac vystihovať. Viktor dostal prezývku Soziňo - osamelý. "Keď som sa zoznámil s mojím učiteľom, už rok som sám cvičil. Ten rok osamote bol ťažký, nevedel som, či cvičím správne atď. Môj spolucvičiaci sa volá Latino, pretože je polovičný Vietnamec. Prezývky vymýšľajú učitelia a majú svoju históriu. Keď bolo otroctvo zrušené, niekdajší otroci sa späť do Brazílie nevrátili. Nikto ich však nechcel zamestnať, a preto, aby uživili svoje rodiny, začali kradnúť. Vtedy capoeiru zakázali. Ak niekoho prichytili pri tréningu, za trest mu prerezali achilovky, takže nemohol chodiť ani cvičiť. V tom čase sa začali využívať aj tieto prezývky. Keď tak polícia niekoho chytila, zakaždým uviedol iné meno." Capoeira je veľký sociálny projekt. Všade sa zaoberajú inými problémami. Tunajšia skupina sa venuje projektom, ktoré podporujú boj proti AIDS, drogám a chudobe. Darovanie krvi je pre nich samozrejmosťou. Každoročne sa v Rio de Janeiro uskutočňujú veľké akcie, na ktoré prichádzajú capoeiristi z celého sveta. Peniaze, ktoré sa podarí na takýchto akciách vyzbierať, putujú deťom v chudobných štvrtiach Brazílie. Každý si v capoeire nájde to svoje. V Brazílii ju cvičí aj väčšina žien ako na Slovensku aerobic. Sú v nej aj prvky sebaobrany, akrobacie, tanca. Capoeira - hudobné nástroje a spev Základným hudobným nástrojom je berimbau, strunový nástroj pripomínajúci luk. Berimbau určuje tempo hry, predstavuje akýsi vnútorný rytmus capoeiry, ktorým sa každý hráč riadi. Zväčša sa používajú dve až tri berimbau, pričom každé môže hrať iný rytmus. Medzi ďalšie nástroje patrí ešte pandeiro (tamburína), atabaque (veľký bubon), agogo (dvojitý plechový zvon) a reco-reco (škrabka z bambusu). Spev má dvojaký význam. V prvom rade oživuje hru a dáva celému podujatiu kultúrnejšiu podobu, na druhej strane udržuje nažive tradície, ktoré by sa inak z capoeiry vytratili. DENISA CZIBULKA