Písmo:A^-|A⁺00

áni.“ Teploty majú dopad na úrodu Každá rastlina má na svoj vývin určité vlahové a teplotné požiadavky. „Musí byť prevaha zrážok nad teplotami. Ak je to naopak, zrná sú menšie a scvrknuté,“ hovorí Emil Líška z Katedry rastlinnej výroby na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Jačmeň jarný bol na začiatku vegetácie poznačený vysokými teplotami, ktoré v apríli vystúpili až do tridsať stupňov. Väčšina jeho odrôd preto na Slovensku neodnožila. Rovnako klimatické zmeny spôsobili bledohnedé škvrny na jablkách či zasychanie bobúľ na strapcoch hrozna. Slabá úroda sa premieta aj do cien. Ako uviedol Emil Líška, napríklad cena sladovníckeho jačmeňa pre pivovary a sladovne sa pohybuje na hranici 5600 korún, čo je oproti minulým rokom významný nárast. Potravinári avizujú tiež zvýšenie cien potravinárskych výrobkov niektorých kategórií, pretože pšenica či jačmeň sa budú musieť na Slovensko doviezť zo zahraničia. O tom, či tohoročné extrémne teplá a mierna zima sú dôsledkom globálneho otepľovania, však polemizuje. „Tento rok je naozaj extrémny, bojím sa však povedať, či je globálne otepľovanie už absolútne aktuálne.“ Hrozí deficit vody Aj Slovensko sa vraj bude musieť časom vysporiadať s nedostatkom vody v pôde aj atmosfére. „Budeme si musieť zvyknúť na to, aby sme si vodu, ktorá sa dostane prirodzeným spôsobom do pôdy, chránili a udržali. Slovensko predsa nie je v inkubátore. Naopak, sme strechou Európy, všetky rieky odchádzajú do úmoria Čierneho mora.“ Zatiaľ je Slovensko z hľadiska vody na tom veľmi dobre. „Máme chránené vodné zdroje, pod Žitným ostrovom je pomerne dosť veľká zásoba kvalitnej pitnej vody. Hospodáriť s vodou však znamená šetriť ju pre budúce generácie.“ Riziko škodcov a burín Zmeny klímy budú mať vplyv aj na nárast škodlivých činiteľov, ktoré dokážu zredukovať výšku úrody. „Keď je rastlina oslabená chorobou, ktorá vznikla kvôli zmeneným klimatickým podmienkam, alebo sa doviezla, nedokáže sa brániť pred živočíšnymi škodcami a burinami. Práve ich výskyt je na Slovensku veľmi agresívny a táto situácia sa zhoršuje,“ popisuje Emil Líška. Dodáva, že klimatické zmeny majú ďalekosiahlejší dopad, ako si odborníci svojho času mysleli. „Čím je vyššia kultúra hospodárenia na pôde, tým sú rastliny náchylnejšie na nebezpečenstvo škodlivých činiteľov.“ Ambrózia palinolistá, iva voškovnikovitá, šalát tatársky a celý rad ďalších burín k nám došli zo Stredomoria. „Sú natoľko adaptabilné, že sa bez problémov prispôsobili našim klimatickým podmienkam. Na jednom jedincovi môže byť niekoľko až sto miliónov semien. Iva prerastá výškou slnečnicu.“ Medzi invázne rastliny patrí aj boľševník obrovský, ktorý k nám prišiel východnou cestou. „V Čechách museli boľševník dokonca vypaľovať a použiť ťažkú mechanizáciu s radlicami, aby ho zredukovali.“ Kvôli miernej zime je ohrozená aj úroda kukurice. „Je tu riziko nástupu kukuričiara koreňového, ktorého vajíčka prežívajú v pôde.“ Buriny sa k nám podľa E. Líšku dostávajú troma cestami: lapskou (z hamburského prístavu), južnou stredomorskou a východnou (zauralie). Aká je miera kyslých dažďov? Nebezpečenstvo kyslých dažďov nie je v súčasnosti na Slovensku v takej miere, ako to bolo pred pätnástimi rokmi. Podľa Emila Líšku v 90. rokoch nemali na Slovensku veľké podniky vo svojich technológiách odsírovacie zariadenia, tak SO2 naviazaný na vodu spôsobil to, že spadali tzv. kyslé dažde, ktoré prinášali do pôdy síru. „Mnohé z tých podnikov sa však reštrukturalizovali, zmenili sortiment vyrábaných produktov alebo pomocou rôznych zahraničných dotácií a fondov si vybudovali odsírovacie zariadenia. To znamená, že síry do ovzdušia preniká dnes oveľa menej ako kedysi. Môže sem však prísť veľkými globálnymi turbulenciami vzdušných prúdov z okolitých štátov.“ Ako uviedol Emil Líška, mnohé kultúrne plodiny síru nevyhnutne potrebujú v rámci svojej ontogenézy. „Keď síra v pôde z dažďov chýba, musí sa aplikovať v hnojivách. Preto napríklad Duslo Šaľa vyrába hnojivo Dasa (dusičnan amónny a síran amónny).“

Článok pokračuje pod video reklamou