Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Silvia už svoj film neuvidí, prehrala boj s chorobou

Ubehli presne dva roky odvtedy, čo som po prvýkrát spoznala Silviu Antolovú. Mladú ambicióznu ženu, vyštudovanú sociálnu andragogičku. Hoci v občianskom preukaze mala stále trvalé bydlisko v Liptovskom Mikuláši, už takmer rok pôsobila v Leviciach ako herečka divadla Pôtoň. Dnes si na ňu spomínajú všade tam, kde stihla zažiariť: v rodnom Liptove, v Leviciach, Košiciach, vo Zvolene či filmoví kolegovia z Bratislavy a Olomouca. Jej skutočným domovom je však už iba nebo, kde má Silvia niekoľko mesiacov trvalú adresu. „Zmenila som zastávku, po roku cestovania medzi Divadlom G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši a levickým Pôtoňom som sa rozhodla zbaliť dcéru Dominiku, opustiť zamestnanie v Základnej umeleckej škole v Liptovskom Mikuláši a prísť do Levíc,“ povedala pri rozhovore v auguste 2005 Silvia Antolová po takmer ročnom pôsobení v Leviciach. Rozhodnúť sa zrejme nebolo ľahké, prísť do mesta, kde nemala vlastnú strechu nad hlavou a ani zamestnanie popri divadelnom účinkovaní si vyžadovalo istú guráž. Tej mala Silvia dostatok a nebránila sa ani manuálnej práci pri brigádach v obchodných domoch. Neskôr sa dokonca pohrávala s myšlienkou pracovať ako redaktorka, nakoniec prijala miesto učiteľky literárnodramatického odboru v Základnej umeleckej škole v Leviciach. V správne nervóznej atmosfére pred premiérou inscenácie levického Divadla Pôtoň pod názvom Dve slová Belisy Súmračnej... Príbeh Evy Luny sa s iskierkami v očiach priznala, že od mája je súčasťou nakrúcania českého filmu režiséra Martina Műllera pod názvom Bloudím. „Hrám v ňom hlavnú postavu – slovenskú študentku Júliu, ktorá prichádza do krásneho mesta v Európe,“ načrela do témy poviedkového celovečerného filmu z olomouckého štúdia Silvia. Premiéru v kinách, na ktorú sa Silvia s dcérou Dominikou tešili, mal mať film na jar v roku 2006. Všetko ale bolo nakoniec inak... Osud a neľútostná choroba zastavili herecké ambície mladej nádejnej herečky. Napriek tomu stihla zanechať pre všetkých priaznivcov svoju filmovú podobu v postave tajomnej cudzinky, ktorá znova a znova prežíva svoj príbeh ako hru, nasadzuje si masky a uteká. A keby neexistovala láska anjelov, ktorá dáva odvahu žiť len jeden a práve ten svoj život, navždy by zablúdila sama v sebe... Práve takto predstavuje dej poviedok krátky opis, uvedený pri ozname premiéry filmu. Hoci to znie zvláštne a možno až symbolicky, aj v civilnom živote Silvia blúdila, kým našla odvahu ísť vlastnou cestou. Dnes ju na tej ceste sprevádzajú anjeli a na zemi po nej zostávajú hmatateľné spomienky... Splnený sen, nečakaný odchod Koncom roka by mal mať premiéru český film Bloudím. Silvia Antolová z Liptovského Mikuláša, ktorá v ňom hrá hlavnú úlohu, sa však jeho premiéry, a ani svojich 35. narodenín (oslávila by ich 22. augusta) už nedožila. Zomrela 7. marca 2007 na rakovinu... Po maturite na gymnáziu chcela ísť Silvia, vtedy ešte Hartmannová, študovať herectvo, na vysnívaný odbor sa ale nedostala. Svoj nesporný talent prejavila v liptovskomikulášskom divadle Bodea, bola jednou z najvýraznejších osobností Divadla G. F. Belopotockého. Tlieskali jej aj v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene či mestskom divadle v Žiline. Posledné štyri roky hrávala v levickom Divadle Pôtoň. Rakovinu krčka maternice diagnostikovali Silvii vlani v januári, ale zdravotné problémy začala mať už na jeseň 2004. Dovtedy nebývala chorá. Zrazu sa cítila unavená, mávala zvýšenú teplotu, chudla. Chodila na rôzne vyšetrenia. Zistili jej rôzne choroby, ale rakovinu nie. Niekoľkokrát bola u obvodnej lekárky, ktorá jej diagnostikovala únavový syndróm. Keď sa jej spýtala, či náhodou nemá rakovinu, odpovedala, že to by už dávno zistili z krvi. Ale zistili to až v nemocnici, kam ju poslali z gynekológie potom, ako začala krvácať. Silvia statočne bojovala s chorobou a verila, že sa uzdraví. Podstúpila operáciu, ožarovanie, chemoterapiu a vyzeralo to nádejne. Presne pred rokom v auguste však lekári zistili, že má v tele metastázy. Hospitalizovali ju v bratislavskom onkologickom ústave, opäť sa podrobila chemoterapii. Koncom januára ju prepustili z nemocnice s tým, že urobili všetko, čo bolo v ich silách a už jej nedokážu pomôcť. Posledný mesiac a týždeň svojho krátkeho života strávila Silvia v rodnom Liptovskom Mikuláši so svojimi rodičmi a dcérou. Postupne už nevládala chodiť, vozili ju na vozíku. Ťažko sa jej dýchalo, nemohla spávať, mala bolesti. Nedokázala sa už ani napiť vody... Silviina mama sa veľmi ťažko vyrovnáva so stratou milovanej dcéry. Nikdy sa s tým nezmieri, bola to podľa nej tá najlepšia dcéra na svete. Aj Silviina dvanásťročná dcéra Dominika vie, že mamu jej nič nenahradí. Boli dobré kamarátky a spolužiačky jej ju závideli. Dominika je krásna, múdra a talentovaná po mame. Tiež hrá divadlo, ale chcela by byť právničkou. Silvia Antolová chýba aj priateľom a kolegom z divadla, ktorí na ňu nikdy nezabudnú a spomínajú. Členovia Divadla G. F. Belopotockého venovali Silvii aj svoje najnovšie predstavenie Smajlíci. Poďme už konečne niečo robiť... Silviu som spoznal ako krásnu, štíhlu, priam éterickú bytosť. Jej súčasťou bola dcérka Dominika - jej malinké zrkadlo. Prvýkrát som stretol Silviu na prelome tisícročí, keď sme sa hŕstka skalných z bývalého ružomberského Mestského divadla rozhodli spojiť s mladými divadelníkmi z Liptovského Mikuláša a vytvoriť tu divadlo. Do novovzniknutého divadla G. F. Belopotockého doviedla Silvia aj svoje vtedajšie najstaršie žiačky z literárno-dramatického odboru ZUŠ. Inscenovali sme naše prvé predstavenie Gogoľovu Ženbu. V tejto hre sa veľmi a stále pila vodka. Mali sme vo fľaškách samozrejme čistú vodu. Nezbedník Števko Ťahúň nalial do fľaše, z ktorej v predstavení pije väčšina hercov, vodku v pomere s vodou jedna k jednej. Nikomu o tom nepovedal. Zabával sa v zákulisí na grimasách a reakciách účinkujúcich. Pamätám si, ako vtedy Silvia všetkým vynadala. Vraj takéto kúsky si ešte nemôžeme dovoliť. V hereckej práci a príprave bola prísna na seba aj na spoluhercov či žiakov. Nezniesla na pódiu alkohol a flákanie. Jej najčastejšia veta bola: „No, poďme už konečne niečo robiť!“ Mala herectvo v krvi. Bola mimoriadne pohybovo nadaná, húževnatá, dokázala nás veľa naučiť. Silvia bola mojou kolegyňou nielen v divadle G. F. Belopotockého, ale i v základnej umeleckej škole, kam ma priviedla a za čo som jej vďačný. Pripomína mi ju denne učebňa, kde sme spolu pracovali, tvorili, no najviac ju stretávam v dcérke Dominike, ktorá má z mamy všetko, najmä jej talent. Peter Danko,bývalý kolega z divadla a ZUŠ v Liptovskom Mikuláši Všetko sa snažila dotiahnuť do konca Prvýkrát som Silviu stretol, keď mala dohola ostrihané vlasy. Dala si ich ostrihať kvôli predstaveniu Requiem. To bolo prvé predstavenie divadla Bodea. Mala v ňom byť holohlavá, a keďže mala dlhé, husté vlasy a nevedeli ich schovať pod kúpaciu čiapku, obetovala ich. Ale aj tak bola neskutočne krásna a od prvej chvíle mi bola veľmi sympatická. V divadle Bodea som s ňou hral v predstavení Allen and Naomi. Ona hrala Čas a ja jedného z bláznov z ústavu, do ktorého umiestnili Allena Ginsberga. Často sme sa vtedy stretávali a rozprávali o divadle aj o živote, veľa ma naučila. Hrali sme spolu aj v Caligulovi. Potom sa Silvia vydala, začala žiť viac rodinným životom, ja som išiel do školy a naše životné dráhy sa trochu oddelili. Mám ju zafixovanú ako dobrého priateľa, dobrého človeka, zanieteného pre divadlo a hociktorú vec, ktorú robila. Nič nenechala na pol ceste, všetko sa snažila dosiahnuť do konca.Mário Jokič, člen divadla G. F. Belopotockého Silvia nám veľmi chýba Zahral som si s ňou iba v jedinej inscenácii – v Dvoch slovách Belisy Súmračnej, ale už teraz viem, že nám všetkým veľmi chýba. Prv, než do Levíc definitívne prišla, pamätal som si ju iba z rôznych divadelných festivalov. Tak naozaj som ju spoznal až v čase skúšok Sofoklovej Antigony na pôde levického Divadla Pôtoň. V tom čase som s divadlom hrával málo, mal som iné aktivity. Skúšali sme spolu aj Makovú pannu, ale najviac spoločných chvíľ sme strávili pri workshopoch, pripravovaných v Leviciach. Bola veselá a energická a záujem o divadlo bol na nej doslova viditeľný. Hoci jej osud nedoprial, aby s nami mohla zostať dlhšie, myslím, že si ju veľa ľudí bude pamätať. Či už z divadla, alebo filmu. Čo dodať, naozaj nám veľmi chýba. Roman Mihálka, bývalý kolega z Divadla Pôtoň v Leviciach Mala dar spájať ľudí, rozdávala radosť Tí, čo Silviu poznali, dobre vedia, aký skvelý človek a kamarát to bol. Ak by som ju mal predstaviť človeku, ktorý sa s ňou nikdy nestretol, tak by som povedal, že mala dar spájať ľudí. Táto jej vlastnosť stmeľovať ľudí dokopy pomohla k znovuobnoveniu činnosti Divadla G. F. Belopotockého. Bola akoby mojou pravou rukou a svojím neopísateľným šarmom riešila veci tým, že rozdávala radosť a úsmevy na počkanie a keď bolo zle, tak len mávla rukou a vravela: „Veď nehorí...“ S odstupom času si uvedomujem, že ona bola tou hybnou silou, ktorou sme sa všetci len akosi nechali niesť. A to nielen mimo javiska, ale aj na ňom. Bola inšpirujúca, nápaditá, skvelo pohybovo nadaná, zábavná, jednoducho výborná herečka so srdcom na dlani. Vďaka jej neopakovateľnému šarmu naštartovala naše divadlo a nasmerovala na cestu, po ktorej stále kráčame. A mne ako režisérovi a kamarátovi ostáva len s láskou a úsmevom spomínať na to, čo sme prežili. Sme jej vďační za veľa. Ján Kuráň, režiser Divadla G. F. Belopotockého Nekonvenčná žena, nekonvenčná krása Aké zvláštne sú osudy človeka – môj možno tým, že som stretla práve ju a jej, že stretla mňa. Bola to taká krátka chvíľka, pár dní, ale aj za taký čas spoznáte človeka, lebo aj keď o ňom všetko neviete, na to, aby niečo medzi vami prebehlo, to niekedy stačí. Prvý raz mi ju pán režisér predstavil v malej kaviarničke pri bratislavskom prístave. Môj prvý dojem bol, že je to absolútne nekonvenčná žena, nekonvenčná krása, iný druh krásy než aký je dnes „in“ – štíhla, vysoká, ako z nejakej gréckej tragédie. A tragédia sa uskutočnila... aj keď nie grécka. Všimla som si, že táto krehká vážna slečna fajčila. Nie, že by mi to vadilo pre dym, ale hovorila som si, že prečo si táto mladá žena kazí zdravie, rovnako ako mnoho iných mladých ľudí. Určite to organizmu neprospieva... Aj pri práci bola veľmi tichá, skromná, prirodzená, akoby sa ani nehodila do tohto sveta. Až teraz si uvedomujem, že názov filmu - Bloudím - by pokojne mohol byť jej mottom, aj keď možno práve touto prácou našla cieľ, ktorým sa chcela ďalej uberať. Hoci som o ničom z jej súkromia nevedela, do srdca som ju prijala, a preto mi je veľmi ľúto, že odišla. Ale keďže ja osobne verím, že nič nekončí, a že genetický kód ľudí, ktorí odišli, nie je zabudnutý, snáď sa ešte raz stretneme, tu, na tejto zemi. Tak je to od Boha sľúbené. Soňa Valentová, herečka, filmová mama z filmu Bloudím Pozerá sa na nás z výšky anjelov Pro mne zůstane Silva navždy tou osobou, která proměnila náš film. Vlastně díky setkání s ní se změnil celý scénář původního dokumentu v hraný snímek. Se spoluscénáristou jsme přijali novou variantu, která nemluví pouze o městě, ale o městě jako ženě. Pak už všechny texty byly psány přímo pro Silvu - ve filmu Jůlii, a ona je ve všech čtyřech povídkách středem a spojnicí veškerého dění. Protože Silva přistupovala k filmu s ohromnou energií, sama dávala rozměr příběhu cizinky ženy a města Olomouce. Silva fascinovala nás všechny svým nasazením a až zpětně mi dochází, že někde uvnitř ty hodiny věděly, jak dlouho půjdou. Snažili jsme se o pravdivý film, bez kašírovaných frází atd., tak věřím, že především její účast na filmu toto předsevzetí plní. Jediné, v čem jsem Silvu při práci ubezpečoval, že neexistuje jiný takový stejný československý film. Dnes, když je film téměř dokončen, můžu říci, že neexistuje žádná stejně dobrá československá herečka jako je Silva. Píšu jí, protože ona se z té výšky andělů, kteří poletují nad městem, na nás dívá. Martin Müller, režisér filmu Bloudím

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  6. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  7. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  10. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 686
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 110
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 380
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 740
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 13 470
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 794
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 051
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 437
  9. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 296
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 606
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

V Topoľčiankach budú testovať podľa abecedy

Harmonogram bude platiť v sobotu aj v nedeľu.

Na koronavírus zomrel v galantskej nemocnici 43-ročný pacient

V domácej karanténe je šesť zamestnancov.

Galantská nemocnica.

Faško asi neostane, už sedel s Karom. Kde v zahraničí ho chcú?

Nechcel som ostať v Nitre, ale spravil som dobre, odfukuje si kométa Fortuna ligy.

Mestský úrad v Šali.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?