Písmo:A^-|A⁺00

aby prijal do práce matku po materskej dovolenke, človeka so zdravotným postihnutím, alebo niekoho, kto sa vrátil z výkonu trestu. Nikto by nemal vypadnúť zo sociálnej siete Ani človek, ktorý si „svoje odsedel“ by sa nemal ocitnúť mimo sociálnych sietí - na úradoch práce preto pôsobia aj sociálni kurátori. Ich úlohou je aj navštevovať ľudí už aj vo výkone trestu a snažiť sa im pripraviť cestu späť. „Snažíme sa ich získať pre spoluprácu, nadviazať kontakt s rodinou aj so samosprávou a pomôcť im pri návrate,“ vysvetľuje M. Pekárová, riaditeľka odboru so- ciálnych vecí Úradu práce v Nitre. Úrady práce majú na komplikované prípady málo ľudí Úrady práce nemajú vyslovene špeciálny program pre bývalých väzňov. „Keď sa u nás niekto zaeviduje ako záujemca o prácu, neskúmame či má záznam v registri trestov alebo nie,“ vysvetľuje riaditeľ odboru služieb zamestnanosti nitrianskeho úradu práce Vavrík. „Ale takýchto ľudí je z viacerých dôvodov ťažšie zamestnať – potrebujú napríklad oveľa viac konzultácií, aj s vyjednaním práce pre nich je to komplikovanejšie a my na to nemáme dosť pracovníkov. Preto týchto ľudí smerujeme na rôzne občianske združenia – napríklad Maják – ktoré vznikli presne preto, aby problémovým ľuďom pomáhali hľadať a udržať si prácu. Okrem toho spolupracujeme aj so samosprávami.“ So samosprávami spolupracujú aj iné úrady práce – napríklad v Bardejove nám potvrdili, že starostovia ponúkajú možnosť pracovať pri menších obecných službách. „Ak človek nie je recidivista a „len sa raz pošmykol“, nemyslím, že by mal problém prácu si nájsť,“ myslí si Sociálny kurátor z Bardejova Jozef Solanič. Na koho sa obrátiť S problematikou ľudí, ktorí sa vracajú z výkonu trestu a chceli by sa zaradiť do svojho prirodzeného prostredia, sa zaoberajú aj ďalšie organizácie – napríklad rôzne občianske združenia. Zhruba pred rokom začala svoju činnosť napríklad Zemplínska rozvojová agentúra - jej cieľom je pomáhať ľuďom dlhodobo nezamestnaným, bezdomovcom, ľuďom s postihnutím, týraným ženám a aj tým, ktorí majú záznam v registri trestov. Základný problém – neveria, že sa ešte uplatnia Ku svojim klientom pristupujú rovnako - individuálne. Všetko sa totiž začína od psychiky - tvrdí štatutárny zástupca tejto organizácie Radoslav Guláš. „Zatiaľ sme nemali veľa takýchto prípadov, ale zo svojich skúseností môžem povedať, že väčšinou treba začať individuálnym pohovorom, pretože títo ľudia sú zväčša v ťažkom psychickom stave - neveria, že sa ešte niekedy v živote uplatnia,“ vysvetľuje Guláš. „Ak sa nám podarí klienta postaviť na vlastné nohy a naštartovať, potom musíme pracovať na zamestnávateľovi. Presvedčiť ho, že takýto zamestnanec môže byť užitočný, pretože má možno silnejší motív zvládnuť situáciu ako ten, kto záznam nemá. Len mu treba dať trošku času a pomocnú ruku.“ Paralelne sa ľudia z agentúry snažia skontaktovať s rodinou a zistiť, či je možná „cesta späť“. „To je veľmi dôležité,“ vysvetľuje Guláš. „Ten, kto takúto možnosť od rodiny a priateľov dostane, tomu sa chce uplatniť a viac sa snaží. V opačnom prípade, ak ho príbuzní odpíšu, takýto človek si často hľadá nejakú ľahšiu trestnú činnosť, aby sa dostal späť do väzenia.“ Opora – pre firmy aj pre zamestnancov „Aj v iných európskych krajinách sa ľuďom, ktorí by za bežných okolností na trhu práce neobstáli, venujú občianske združenia,“ hovorí Hany Ševčíková, riaditeľka českého Združenia Plán B. Tie organizácie spolupracujú aj so štátnymi inštitúciami ako úrady práce a ministerstvá a podporujú na začiatku pracovnej dráhy svojich klientov aj firmy, ktoré sú ochotné zamestnať ich. Prečo môže byť bývalý väzeň veľmi motivovaný Združenie Plán B oslovuje zamestnávateľov a snaží sa im vysvetliť, že prijať klientov, za ktorých sa zaručuje, nemusí byť pre nich nevýhodné. Nielen, že prešli výcvikom a sú aj preverení a motivovaní, ale tiež ako kompenzáciu za možné riziká zamestnávatelia môžu získať aj finančné zvýhodnenie. Združenie má pre firmy aj zákaznícke centrum, kde môžu získať viac informácií.

Článok pokračuje pod video reklamou