Z Nitry k reprezentácii Malajzie

. Pravidelne každé leto možno vidieť v areáli FC ViOn na sústredení futbalových mládežníkov z Malajzie. Súčasťou realizačného tímu z ázijskej krajiny je aj rodák z dedinky od Levíc. Čerstvý tridsiatnik Rastislav Bôžik pochádza zo Starého Tekova, za sebou má aj pôsobenie pri mládeži FC Nitra. V Malajzii pracuje ako kondičný tréner všetkých reprezentačných kolektívov. Od októbra minulého roka.
- Môžete nám trochu priblížiť vaše začiatky trénerskej kariéry? Ako ste sa vlastne ocitli v tejto ázijskej krajine?
- S trénerstvom som začínal na FTVŠ UK v Bratislave, kde popri štúdiu som aj trénoval najprv prípravku a mladších žiakov. Individuálne som sa venoval aj kondičnej príprave. Potom som odišiel do Trenčína. Tam som asistoval trénerom Albrechtovi, Paldanovi, Dragúňovi a Prochotskému. Odtiaľ moje kroky viedli do Levíc, kde som sa venoval mládeži. Na Slovensku som naposledy trénoval v Nitre rôzne mládežnícke kategórie od U13 až po U19. Chcel som vyskúšať aj niečo v cudzine. Po ročnom účinkovaní vo Vietname som sa presunul vďaka môjmu agentovi, ktorým je môj strýko, o „dom ďalej“. Strýko hrával v Malajzii štyri roky futbal, takže ma mohol domácim odporučiť.
- Kto je vlastne vaším zamestnávateľom?
- MSN, Majlis Sukan Negera, čo v preklade znamená Národný športový koncil, zriadený vládou. Úlohou MSN je rozvíjať šport v Malajzii, preto zamestnáva viac ako sto cudzincov. Koncil sa pripojil k tamojšej futbalovej asociácii a jeho hlavné sídlo je v Kuala Lumpur.
- Môžete priblížiť začiatky vášho pôsobenia v zahraničí? Určite bolo ťažké pre Európana zvyknúť si na novú kultúru, ľudí, jazyk...
- Začínal som vo Vietname, čo bola studená sprcha v horúcich trópoch, ale vedel som, že to zvládnem. Kultúra? Úplne odlišná, niektorým veciam sa čudujem doteraz a ešte sa aj dlho budem. Ľudia sú tu veľmi pohodoví, ich mentalita je ďaleko od mojej, agresívnej. Ale veď protiklady sa priťahujú. Rečová bariéra nehrozí, normálne komunikujeme spolu po anglicky.
- Ako sa vám v exotickej krajine páči?
- V Ázii som bol po prvýkrát, keď som mal pätnásť rokov. Pravdupovediac, v tom veku som ešte nebol nikde vonku, a tak sa mi to hneď zapáčilo. Príroda je krásna, vždy sa dá vidieť niečo nové a zaujímavé. Malajzijčania sú milí, nekonfliktní, dokonca až tak, že vám nepovedia do očí, ak sa hnevajú. Radšej to v sebe držia veľmi dlho.
- Čo robíte najradšej vo voľnom čase? Kto vám robí spoločnosť?
- Keď mám voľno, najčastejšie v hoteli surfujem na internete. Nejaký čas tu bola na návšteve manželka s dcérkou, čo ma veľmi potešilo. Inak veľa voľného času nie je, lebo sme s mužstvom väčšinou na cestách.
- Ako často a prečo chodíte na sústredenie práve na ViOn? Sú tu Malajzijčania spokojní?
- Sústredenia malajských reprezentácií sú veľmi časté z viacerých dôvodov. Tým prvým je fakt, že kluby nepripravujú hráčov dostatočne pre reprezentáciu. Druhým dôvodom je počasie, lebo odviesť rovnakú treningovú dávku v Malajzii a v Európe je veľký rozdiel z hľadiska spotreby energie. Teplota je okolo 40 stupňov. Ak prirátame vlhkosť vzduchu okolo sedemdesiat percent, tak sa vám zdá teplota dvojnásobná. Ďalším dôvodom je súper, pretože v regióne je ťažké nájsť kvalitné mužstvo na prípravný zápas. Do Zlatých Moraviec chodí viacero malajských reprezentačných výberov. Podmienky na ViOne sú typicky slovenské. Pre nás je veľmi dôležitá a vyhovujúca kvalita trávnika, rovnako aj priaznivejšie počasie na tréning. Výhodou na ViOne je, že nemusíme nikde cestovať, všetko, čo potrebujeme, je v jednom areáli.