Písmo:A^-|A⁺00

Príspevok je dobrovoľný „Počula som už fámy, že do hospicu sa bežný človek nedostane. Otázka financií však nikdy nie je dôvodom na neprijatie klienta. Príspevok 400 korún na deň je dobrovoľný. Bol tu napríklad aj človek, ktorý neplatil nič - bol bezdomovec,“ reaguje Mária Makáňová, zástupkyňa riaditeľa Diecéznej charity Nitra. Zníženie poplatku je v kompetencii sociálneho pracovníka hospicu: „Keď je objektívne doložené, že rodina má nízke príjmy, nie je dôvod nevyjsť im v ústrety.“ Jeden deň pobytu v hospici vyjde na 1300 korún. Z toho zdravotná poisťovňa prepláca približne 750 korún, zvyšok hradia klienti a Diecézna charita Nitra. „Sú v tom započítané kompletné náklady na 24-hodinovú starostlivosť o klienta vrátane stravy, liekov, zdravotníckych pomôcok a materiálu, náklady na energie a personálne náklady,“ hovorí Mária Makáňová. Hospic má už uzatvorené zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami. „O výške preplácanej sumy s nimi budeme ešte rokovať, pretože v súčasnosti nie je - vzhľadom na reálne náklady - dostatočná,“ dodáva Makáňová. Hospic nie je domov dôchodcov Prvý klient bol do Hospicu - domu pokoja a zmieru u Bernadetky prijatý v polovici marca. Odvtedy sa ich tu vystriedalo štyridsať, väčšinou išlo o onkologických pacientov. Boli z rôznych miest, najďalej z Banskej Bystrice. Najmladší mal 48 rokov. „Momentálne tu je päť klientov. Najviac sme ich naraz mali trinásť,“ hovorí Mária Makáňová. Približne polovici žiadostí na umiestnenie do hospicu nemôže zriaďovateľ vyhovieť. „Nejde totiž o nevyliečiteľne chorých pacientov, ktorí by boli indikovaní do hospicu, ale predovšetkým o staršie osoby, ktoré potrebujú dlhodobú opatrovateľskú starostlivosť. Niektoré sú po mozgovej príhode či srdcovom infarkte.“ Na počudovanie, lekári im bez problémov dajú doporučenie na umiestnenie do hospicu. Zdravotná poisťovňa však náklady na takýchto pacientov nepreplatí. Príbuzní môžu prísť, kedy chcú Úlohou hospicu je zlepšiť kvalitu života pacienta a zmierniť jeho utrpenie. „Mali sme tu napríklad ľudí, ktorí neboli dva roky vonku. Boli šťastní, keď mohli ísť aspoň na terasu - dá sa na ňu vyjsť priamo z izby aj s posteľou.“ Klienti hospicu majú k dispozícii spoločenskú miestnosť s krbom, kuchynku, knižnicu, v blízkom čase má byť dokončená kaplnka. Zatiaľ chodí duchovný za klientmi na izbu. Okrem zdravotného personálu, duchovného a sociálneho pracovníka sa im venujú aj dobrovoľníci. „Príbuzní majú do hospicu prístup 24 hodín denne, môžu tu aj prespať. Mali sme situácie, keď tu rodina po rokoch začala opäť spolu komunikovať,“ spomína si Mária Makáňová. Jeden z klientov napríklad ani presne nevedel, kde je jeho dcéra. „Pomohli sme mu ju vyhľadať a skontaktovať sa spolu. Ale stáva sa aj to, že príbuzný návštevu odmietne.“ „Ľudia tu nečakajú zázraky, aj keď každý by chcel vyzdravieť a nádej zomiera posledná. Niektorí majú pocit, že hospic im túto nádej berie. Myslia si, že sa sem chodí len zomierať. Nie je to pravda. Hospic je o živote a jeho kvalite až do konca. Stáva sa aj to, že pacient od nás odíde domov v zlepšenom stave,“ hovorí Mária Makáňová.

Článok pokračuje pod video reklamou