Písmo:A^-|A⁺00

Akciu podporila Nadácia pre deti Slovenska a niekoľko ďalších sponzorov. Odletia na olympiádu Súťaž bola zorganizovaná ešte pred odletom dvoch cvičeniek z Nitry na svetové letné špeciálne olympijské hry do Šanghaja. Gizela Billíková a Romana Trizoňová budú reprezentovať Slovensko na základe výsledkov, ktoré dosiahli v národnej súťaži v minulom roku. „Tak, ako zamestnaný človek potrebuje za svoju prácu odmenu, tak i deti a športovci túžia po tom, aby ich celoročné výkony boli zhodnotené. V našom prípade konečne odmena prišla,“ povedala Emília Billíková. Spolu s dcéru odlietajú do Číny koncom septembra. Gizka bude súťažiť v najvyššej výkonnostnej úrovni, zatiaľ čo jej kamarátka Romanka sa bude o umiestnenie uchádzať medzi menej skúsenými gymnastkami. Stuha je zradná Napriek postihnutiu však musia trénovať rovnako dôkladne ako zdravé športovkyne. Cvičia zvyčajne dvakrát až trikrát do týždňa, ale počas príprav na olympiádu absolvovali aj množstvo individuálnych každodenných tréningov. Dvadsaťpäťročná Gizka dokonca navštevuje klub na osemročnom gymnáziu spolu so zdravými gymnastkami. Štvrtá výkonnostná úroveň znamená pripraviť si zostavu na prosných, s loptou, obručou aj stuhou. „Stuha je najnáročnejšie a najzradnejšie náčinie. Ak sa spraví mašľa a jednotlivé prvky sa odcvičia spolu s ňou, rozhodcovia nezapočítajú ani jeden prvok. Hodnotia rovnako prísne, neprihliadajú na hendikep. Všímajú si každú chybu, nedotiahnutý prvok, nezvládnutú piruletu, únik náčinia mimo plochy… Deti s Downovým syndrómom sú však perfekcionisti. Ak sa do niečoho zahryznú, nevzdajú to,“ tvrdí Emília Billíková. Začiatky boli ťažké Gizka vraj bola od začiatku pohybovo nadaná. Keď videla v televízii gymnastky, začala ich kopírovať. Rodina jej záľubu prijala s nadšením a vodila ju na tréningy až z Výčap-Opatoviec. Začiatky neboli ľahké. „Musela som sa všetko učiť spolu s ňou, ak som jej chcela pomôcť. Každý prvok som si dôkladne napísala, musela som si ozrejmiť prácu s náčiním aj kotúle. Koľkokrát bola sklamaná, keď sa jej niečo nevydarilo. Hodila stuhu aj obruč o zem a povedala, že už nebude pokračovať. Musela však trénovať ďalej, aby stíhala držať krok so zdravými deťmi,“ spomína si Emília. Dnes má gymnastka s Downovým syndrómom množstvo ocenení z Čiech, Maďarska aj národných olympiád. Najvzácnejšie sú štyri zlaté a jedna strieborná medaila zo svetových letných špeciálnych olympijských hier, ktoré sa konali v roku 2003 v Dubline. „Stojí to dosť námahy pre všetky rodiny postihnutých detí. Sponzori sa za nami veľmi nehrnú, takíto športovci pre nich nie sú atraktívni. Rodičia veľakrát musia financovať všetko. Klub sa im snaží pomáhať aj tým, že do súťaží zakupuje vecné ceny, ktoré môžu deti využiť na tréningoch. Musíme sa im však venovať rovnako ako zdravým deťom, ak chceme, aby boli integrované. A musíme to ukázať celej komunite, v ktorej žijeme. Nemôžeme čakať, že naše deti budú akceptovať cudzí ľudia, ak ich nebudeme akceptovať my – ich rodičia,“ upozorňuje prezidentka Arabesky. Desaťtisíc a čokoláda - žiadny rozdiel Václava Ridzoňová z Brezna má rovnaký názor. Podľa nej by sa rodiny s postihnutými deťmi mali veľa stretávať. „Ak sa ľudia, ktorým sa narodí takéto bábätko, uzatvoria do seba, nepomôžu tým ani sebe, ani tomu dieťaťu. Priznám sa, keď sa moja dcérka narodila, prežila som strašný týždeň. Hlavou mi vírilo množstvo nezodpovedaných otázok a nebol tu nikto, kto by na ne odpovedal. Postupne som však pochopila, že odpovede sa nedajú nájsť. Keď mi ani lekári nevedeli povedať, čo máme robiť, rozhodla som sa, že sa sama postarám o to, aby moja dcéra chodila, rozprávala a žila ako ostatné deti. Mám navyše obrovské šťastie, že môj manžel nás neopustil. Väčšina rodín sa v takých prípadoch zvykne rozpadnúť, čo je veľmi smutné,“ povedala Václava. Keďže kedysi tancovala vo folklórnom súbore, aj Terezku priviedla najskôr k ľudovým tradíciám. Televízna relácia, v ktorej vystúpila Gizka, ju oslovila. Terezka sa už rok venuje modernej gymnastike, v Brezne vyrástol tanečno-športový klub pre postihnuté aj zdravé deti. „Neprišli sme vyhrať, ale zúčastniť sa. Dcérku by určite potešilo, keby mohla stáť na stupienkoch a odniesť si výhru. Ale ľudia s Downovým syndrómom sú skromnejší a vďačnejší. Verím, že Terezku by rovnako potešila čokoláda alebo objatie. Nerobila by rozdiel medzi desiatimi tisícami a dvojkorunáčkou,“ hovorí Václava, ktorá má ďalších dvoch synov. Mladší brat svoju sestru na súťaži sprevádzal. Syn Aleny Záležákovej z Nitry je v gymnastike úplný začiatočník. „Jožko mal zdravotné problémy, a preto nám doporučili, aby skúsil športovať. V Arabeske cvičí tretí mesiac, kvôli súťaži sme museli trénovať aj doma. Ale veľmi sa mu to páči. Jeho hybnou silou je sestra Barborka, ktorá sa na gymnastiku prihlásila kvôli nemu, aby mu dodala odvahu.“ Klub Arabeska každý rok nacvičuje aj tanečné predstavenie, ktoré má premiéru v Divadle Andreja Bagara. Budúci rok sa celoslovenská súťaž mentálne postihnutých v gymnastike bude konať pod záštitou Slovenského hnutia špeciálnych olympiád.

Článok pokračuje pod video reklamou