Písmo:A^-|A⁺00

Myšlienka postaviť Bernolákovu sochu aj v Nových Zámkoch vznikla v septembri 1936 na Štúrových oslavách, kedy sa zástupcovia miestneho Slovenského katolíckeho kruhu a Prvého Štúrovho jubilárneho výboru v Bánovciach nad Bebravou dohodli, že sa združia s ďalšími spolkami s cieľom postavenia pamätníka. Úmysel sa stretol s veľkým ohlasom a finančná zbierka rýchlo narastala. O výstavbu pomníka sa zaslúžili štedrí jednotlivci na čele s prezidentom E. Benešom, ministerským predsedom M. Hodžom a za výdatnej pomoci verejných ustanovizní a mesta Nové Zámky. Už vo februári 1937 mal prípravný výbor zozbieraných 60-tisíc z celkovej hodnoty pomníka 100-tisíc korún. Zbierku značne obohatil dar ministerského predsedu M. Hodžu vo výške 20 000 korún, okresný úrad daroval 30 000 korún, trnavský prípravný výbor vyčlenil na novozámocký pomník 10 000 korún. Do zbierky prispeli aj okolité obce (napríklad v Mederi zozbierali 957,40, v Andovciach 36,50 Kč). Zo spolkov prispeli Katolícky kruh a obec sumou 100 Kč, Orol 50 Kč, Sedliacka jazda 25 Kč. Na pomník prispeli aj jednotlivci podľa svojich možností sumami 10, 20, 50 halierov, 1 korunou. Prvého augusta 1937 bol položený základný kameň, do ktorého bola vložená aj pamätná listina s podpismi celého prípravného výboru a pečiatkami všetkých zúčastnených spolkov. O dva týždne neskôr priviezli do Nových Zámkov dva vagóny kamenársky spracovaného prírodného pieskovca určeného na zhotovenie podstavca. Po deviatich dňoch náročnej práce kamenári stavbu podstavca dokončili. V pondelok 30. augusta, bola priamo z lejárne dovezená samotná socha, ktorú na druhý deň vytiahli a pripevnili na mohutný podstavec. Všetku túto náročnú prácu vykonávali odborne zapracovaní robotníci pod osobným dohľadom autora diela akademického sochára Jozefa Pospíšila. Bronzová socha je vysoká 3,55 metra, spolu s podstavcom vážila 21,8 tony. Novozámčania pre ňu upravili priestor asi 60 krokov od kaplnky Najsvätejšej Trojice, kde je miesto posledného odpočinku Antona Bernoláka. Slávnosť odhalenia pomníka pod organizačným vedením novozámockého kaplána A. Izakoviča sa konala 12. septembra 1937. Už v skorých ranných hodinách sa zástupy ľudí z mesta i vidieka zhromažďovali na námestí pred stanicou. O 7.30 h obrovský sprievod za zvukov piatich hudieb prešiel Štefánikovou ulicou cez Hlavné námestie k Bernolákovmu parku, kde sa o 9. hodine začali slávnostné katolícke bohoslužby súčasne s bohoslužbami ostatných vierovyznaní v novozámockých kostoloch. Po bohoslužbách mal byť podľa programu pamätník odhalený ministerským predsedom Hodžom. Ten však musel náhle odísť do Prahy pre zhoršujúci sa zdravotný stav prezidenta Masaryka. Po ohlásenej zmene sa desaťtisícový dav prítomných na výzvu kaplána Izakoviča začal modliť za prezidenta. Po modlitbách a slávnostnej reči Dr. Martáka za zvukov piesne Kto za pravdu horí spadol závoj z impozantného pomníka, nasledovalo kladenie vencov a ďalšie prejavy. Tri a pol metra vysoká bronzová socha stojaca na kamennom podstavci v tvare obráteného kužeľa zotrvala na pôvodnom mieste sotva rok. Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 ju previezli do Žiliny, kde stála na balustráde farského kostola. Po vojne sa vrátila na Námestie do Nových Zámkov, odkiaľ bola neskôr presunutá do rohu parku na Bernolákovom námestí. V súčasnosti je umiestnená neďaleko kostola na Hlavnom námestí. Marta Kasášová

Článok pokračuje pod video reklamou