Článok pokračuje pod video reklamou
Ako vnímate sviatok prvej písomnej zmienky o obci?
MY sme oslovili niekoľkých obyvateľov a najmä ľudí, ktorí ovplyvňujú ekonomický aj duchovný život obce s otázkou: Ako vnímate sviatok 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci?
Ing. Mária Števárová, riaditeľka Základnej školy s materskou školou: „Predovšetkým si veľmi vážim, že obec takéto oslavy organizuje. Ohliadnutie do našej dávnej i nedávnej minulosti je potrebné, aby sme si uctili všetkých, ktorí tu boli pred nami, aby sme si uvedomili, kde sme a najmä zosúladili smer, ktorým chceme kráčať a kam dôjsť. Sme Kolťania a máme svoju obec radi. V škole a materskej škole využívame prvky regionálnej výchovy, aby deti a mládež svoju obec a okolie dobre poznali, aby im prirástla k srdcu. Naša obec má bohatú históriu a môžeme byť právom hrdí, že sme potomkami Keltov. Naša rodina bývala aj v Nových Zámkoch, ale na dedine nachádzame väčší pokoj, máme bližšie k prírode a vedieme menej uponáhľaný život. Podmienky na vidieku sa vyrovnávajú tým mestským. Škoda len, že na dedine chýbajú pracovné príležitosti - dochádzka do škôl zamestnania dnes stojí nemalé peniaze. Pokiaľ ide o školu, ktorú mám česť viesť, ako Kolťanka sa s celým pedagogickým kolektívom maximálne snažím, aby naša škola s materskou školou bola prinajmenšom porovnateľná s ostatnými. Výdatne nám pomáha Obec ako zriaďovateľ, rodičia aj podnikatelia. Všetkým za ich úsilie úprimne ďakujem.“
Marián Laktiš, pohostinstvo Slovenská liga: „Je to zariadenie obce, ktoré mám v prenájme. Som rodák z Čaky, ale dnes už domáci, lebo medzi susednými obcami nie je veľký rozdiel. Ľudia sú tu dobrí, vychádzame priateľsky. U Kolťanov si vážim ich kamarátstvo, úprimnosť, otvorenosť, družnosť a hrdosť na svoju obec. Hovorí sa, že domov je tam, kde máš rodinu - a ja ju mám tu, v Kolte. Podľa mňa obec pokročila v občianskej vybavenosti, ktorej súčasťou sú aj reštauračné služby. Majú podstatne vyššiu úroveň a kultúru. Oproti predchádzajúcim obdobiam stúpla aj kultúra bývania." Súčasťou Slovenskej ligy je cukráreň, sála na spoločenské podujatia, kde sa konajú rodinné oslavy alebo posedenia s hosťami obce. Organizovali tu týždeň poľovníckej kuchyne aj čínskej kuchyne, zariadenie zásobuje školu desiatou.
Podnikateľa v drevovýrobe Adama Švaňu sme zastihli pri gátri. „Vyrábam všetko, čo strecha domu potrebuje. Môj vzťah k obci vyjadrujem tým, že pomáham, ako viem. Koltu majú rady aj moje štyri dcéry, ktoré študujú a momentálne sú na brigáde.“
Veronika Barteková, predavačka obchodu s drogériou a keramikou: "Kolta je naozaj krásna obec. Je učupená v doline, preto je na ňu vždy iný pohľad. Okolitá príroda fascinuje v zime, no veľmi príjemne je aj v lete pri vode. Dávnejšie časy si nepamätáme, dnešné podnikateľské pomery by som charakterizovala ako dosť ťažké. Máme prácu doma - ja predávam, manžel zásobuje obchod. Tovaru je dosť, chýba väčšia kúpna sila. Z obchodu určite nezbohatneme, ale prežijeme a nemusíme za prácou dochádzať. Ľudia by potrebovali viac pracovných príležitostí bližšie k domovu. Oceňujeme konanie osláv, pretože združujú ľudí. Keď sme ako jedna rodina, ľahšie prekonávame ťažkosti.
Andrea Pekaríková, predajňa rozličného tovaru: „Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Kolta má nepochybne ráz modernej dediny. Je tu pohodlie a pokoj, zaň sa však platí vysokým cestovným do práce alebo do školy. My máme svoju obec radi a za ruch mesta by sme ju nevymenili. Ak by sme tu chceli vybudovať viac a rýchlejšie, potrebovala obec na to veľmi veľa peňazí. Oproti minulosti je však pokrok veľmi výrazný. Obklopujú nás prajní dobrosrdeční ľudia, zatiaľ čo v meste je to veľmi anonymné.“
Jozef Kalina, 82-ročný občan Česka žijúci v Rychnove nad Kněžnou: „Nech sa človek dostane kamkoľvek, vždy vo svojom srdci nosí rodisko, domov, spomienky na kamarátov a mladosť. Človek nesmie zabudnúť na svojich najdrahších, rodičov a všetkých, ktorí už nie sú na tomto svete. Každoročne prichádzam na ich hroby, aby som im vzdal úctu. Bez osobnej návštevy Kolty si svoj život neviem predstaviť.“
Erika Tóthová, prevádzkarka, Danka Plavcová, študentka - brigádnička. „My sme prišli až z Banskej Bystrice, ale Koltu by som nemenila," hovorí Danka. „Je príjemné stretávať dobrých, spokojných a šťastných ľudí.“ „Život v Kolte je pekný,“ pridáva sa Erika. „Keď sa človek poobzerá dookola, úrovňou nás inde neprevyšujú. Máme svoju obec radi a vítame kultúrne podujatia s návratmi, ktoré nás môžu obohatiť.“
Štefan Ondrušek, stolárska výroba: „Raz sme vyrábali pre vzdialenú dedinu pri Košiciach a oni Koltu poznali, čo nás veľmi potešilo. Naša obec totiž leží na frekventovanej križovatke, vďaka čomu ju poznajú motoristi z celého Slovenska. Kolta je krásna obec s bohatou históriou. Jej obyvatelia sú srdeční, priateľskí , ale aj veľmi šikovní a robotní ľudia. Ak sa po zavedení eura čoskoro vrátia naši spoluobčania pracujúci v zahraničí, určite to rozvoju obce pomôže.“
Anna Bajáková, najstaršia žena v Kolte (93 rokov): „Pekne, že ste sa prišli opýtať aj starej ženy. Voľakedy sme sa hádam až priveľa narobili, ale zdá sa mi, že život bol akýsi lepší. Ľudia mali k sebe bližšie a hoci mali málo, možno boli šťastnejší Dnešný život je uponáhľaný, nie je dosť času pozhovárať sa ani doma v rodine. Veľa ľudí dochádza do práce, do škôl, deti sú často odkázané samy na seba. Nároky ľudí stúpli, len ich je ťažko uspokojiť. Niekedy sú vysoké nároky, niekedy nízke zárobky. O skupine ľudí, ktorí nemajú prácu, už ani nehovorím. Nežije sa ľahko, na druhej strane dnes máme veci, o ktorých sme ani nesnívali. Len aby všetko dobre slúžilo človeku, a nie aby mu to bolo na príťaž.“
Kevin Turček, žiak šiestej tried ZŠ v Kolte: „Som Kolťan a mám svoju obec rád. Je tu krásna príroda, mám tu kamarátov a spolužiakov. Nešiel by som inam.“
