Písmo:A^-|A⁺00

t týmto spôsobom asi dve percentá detí. Samkova mama Katarína Ďurková sa o pôrodoch do vody dozvedela počas študentskej praxe vo Švajčiarsku. „Domáca, u ktorej som bývala rodila tri deti klasickým spôsobom a dve do vody. Pochvaľovala si to, povedala mi, že do vody sa jej rodilo ľahšie. No a keď som otehotnela so Samkom, navštevovala som ženskú lekárku v Topoľčanoch, ktorá mi povedala, že plánujú zaviesť pôrody do vody. Tak som sa začala o to trošku zaujímať. Keď som mala termín a rodiť do vody bolo možné, povedala som si, prečo si to neuľahčiť,“ spomína. Pôrod jej pripadal ako relax Pani Katarínu možno ovplyvnila aj skutočnosť, že rodila po roku a piatich mesiacoch, kedy prišiel na svet jej prvý syn Ervín. „Pri klasickom pôrode som ležala a teraz som sedela vo vani, čo bolo príjemnejšie. Rada sa kúpem a plávam, takže som sa cítila dobre. Z fyzikálneho hľadiska mi tiež pripadá ľahšie, keď človek sedí alebo stojí, pretože naňho pôsobí gravitácia.“ Druhý pôrod bol aj rýchlejší. Pani Katarína išla do vane asi o pol desiatej a asi o hodinu bol Samko na svete. Za výhodu považuje aj skutočnosť, že obe deti rodila pri tom istom lekárovi Tiborovi Čaradskom a tej istej sestre. Ani topoľčiansku nemocnicu si nevybrala náhodou, narodila sa v nej prakticky celá jej rodina. Pôrod jej pripadal ako relax, pri ďalšom by tiež uvažovala o vode. Túto alternatívu odporučila aj známym, ktorí sa na to pýtali. Dnes má Samko päť rokov a počas leta mamu príjemne prekvapil. „Tento rok sme kúpili väčší nafukovací bazén. Keď sa išiel Samko kúpať, vždy som mu dala rukávy a koleso. A on zrazu začal plávať bez rukávov. Sám sa to prišiel, kým starší brat Ervínko sa to naučil od bratrancov, ktorí chodili na plávanie. Neviem, či to má súvis s pôrodom, ale Samko vodičku ľúbi,“ hovorí pani Katarína. „Inak je dosť živý a neposedný, aj chodiť začal už po desiatich mesiacoch. Nebol ani často chorý, možno preto, že do troch rokov som ho dojčila. S bratom sú celé dni vonku a keď ich niečo chytí, robím im čaje, usilujem sa, aby nebrali antibiotiká.“ Boom ustal Počas prvých rokov zaznamenali v topoľčianskej nemocnici pomerne dosť pôrodov do vody, rádovo stovky, dozvedeli sme sa od primára gynekologicko-pôrodnickeho oddelenia Petra Hríbika. „Medzitým si aj v ďalších nemocniciach zaobstarali pôrodnú vaňu a po boome, ktorý nastal, sa situácia stabilizovala. Voda tlmí bolesti, patológia sa neodstraňuje, ani pôrod sa neurýchľuje. V rámci alternatívnych pôrodov predstavujú pôrody do vody asi dve percentá zo všetkých narodených detí. To je reálna miera záujmu aj v celom svete.“ Z ďalších alternatív doktor Hríbik spomenul pôrodné kreslá, rodenie v polosede, v sede, výnimočne v kvočiacej polohe a na boku. Posledná poloha je na Slovensku málo žiadaná, pretože u nás je zvykom rodiť na chrbte, napriek tomu, že sa pri tom nevyužíva gravitácia, ktorá pomáha ženám pri pôrode. Na našu otázku, či sa ženy, ktoré rodili do vody, pri ďalšom pôrode k tejto alternatíve vracajú, reagoval: „Je to veľmi individuálne, každá žena má svoje subjektívno, každá to inak vníma. Ženy však preferujú aj pobyt pod sprchou, ktorý je hygienickejší. Okrem toho sa pri ňom môže chodiť a tlačiť, vo vani je pohyb obmedzený. Teraz máme ďalšiu alternatívu, ktorou je epidurálna analgéza. Pre ženu je efektívnejšia, pretože tlmiaca vlastnosť teplej vody nie je taká výrazná. V minulosti sme od epidurálnej analgézy odstúpili kvôli nedostatku anesteziológov. V súčasnosti ich už máme dosť, a môžeme ju poskytovať.“ Zdravie matky je prvoradé Žena, ktorá sa rozhodla pre pôrod do vody, musí mať zdravé srdce, pretože rodí v teplom prostredí. Nesmie tiež trpieť žiadnou infekciou, aby sa dieťa vo vode nenakazilo. Pôrod musí prebiehať bez komplikácií, dieťa nesmie mať prejavy dusenia sa a musí byť v normálnej polohe. Dôležité sú tiež psychické predpoklady, aby sa rodička vo vani nesprávala hystericky, čo môže pôrod skomplikovať. Pred pôrodom do vody absolvuje matka štandardné vyšetrenia.

Článok pokračuje pod video reklamou