Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

ŠURANY

Spravodaj Mesta Šurany - september 2007 / číslo 2

V Šuranoch otvorili novú výrobnú halu

Lindenmaier je prvou zahraničnou spoločnosťou, ktorá sa tu etablovala po roku 1989 a postavila vlastnú prevádzku

Keď slávnostne kládli základný kameň haly, málokto veril, že už po šiestich mesiacoch v nej budú otvárať šampanské. V piatok 14. septembra otvorili novú prevádzku spoločnosti Lindenmaier Slovakia. Je prvou úplne novou výrobnou halou, ktorú zahraničný investor postavil v Šuranoch "na zelenej lúke".

„Spoločnosť bola prvou zahraničnou firmou, ktorá sa po zmenách v roku 1989 etablovala v Šuranoch,“ povedal na slávnostnom ceremoniáli viceprimátor Šurian Ing. Ján Komora. „Na základe predchádzajúcich dobrých skúseností sa Mesto snažilo vyjsť v ústrety najmä pri výbere pozemku pre novú halu. Vjazd do Šurian z nitrianskej výpadovky dostal podstatne lepší výzor. Verím, že prevádzka prispeje k zvýšeniu zamestnanosti a tým aj spokojnosti obyvateľov.“ Slávnosť mala dve časti, prvou bol organový koncert v šurianskom kostole. Potom sa účastníci zišli pred novou halou, kde najprv zasadili mladú lipu ako symbol budúceho rastu slovenskej „dcéry“ materskej firmy Lindenmaier AG. Stretli sa tu členovia vrcholového vedenia spoločnosti, zástupcovia dodávateľských firiem, spolupracovníci, reprezentanti Mesta Šurany. Čestným hosťom bol Franz Romer, člen nemeckého Bundestagu za Biberach/Wangen. „Je to míľnik v živote Lindemaier AG,“ povedal v príhovore generálny splnomocnenec pre Slovensko Matthias Lindenmaier. "Naša spoločnosť sa explicitne zamerala na automobilový priemysel, v ktorom zaznamenal región strednej a východnej Európy osobitne razantný vývoj. Na našu firmu sa kladú osobitné požiadavky. V Nemecku ich už poznáme a čoskoro ich budeme musieť naplniť aj tu na Slovensku. Tento nový domov bol "šitý presne na mieru" a umožní nám to. Okrem iného sme pre tento závod vyvinuli nové koncepcie v menežmente šrotu a fluidnej techniky.“ Podľa vyjadrenia realizátora stavby plocha zastavaná budovami zaberá 9000 štvorcových metrov, vonkajšie cesty pokrývajú ďalších 6000 metrov. Pri stavbe sa spotrebovalo 4000 kubíkov betónu, 450 ton ocele a 2000 kubíkov tehál. Stavbu náročnú na technológie sa podarilo dokončiť za šesť mesiacov aj vďaka pochopeniu mesta a okolia. Ako pre hostí uviedol konateľ spoločnosti Lindenmaier Slovensko Ing. Peter Hirka, z celkovej plochy nových výrobných hál 6000 štvorcových metrov zatiaľ obsadia dve tretiny. Ďalších 2000 metrov štvorcových je pripravených pre plánované rozšírenie výroby. Dvakrát do týždňa by mal z prevádzky odchádzať kamión tovaru do materskej firmy alebo k ďalším odberateľom. Kamióny budú vykladať pod strechou, priamo v hale. Prvé stroje plánujú do novej haly sťahovať už o týždeň. Lindenmaier v súčasnosti zamestnáva v Šuranoch 200 výrobných robotníkov, haly i sociálne priestory sú dimenzované na 260. „Každý stroj sa hneď po presťahovaní a prebratí uvedie do prevádzky. Do 5 - 6 týždňov by mali obe stanoviská pracovať,“ uviedol pre MY Matthias Lindenmaier. „Máme konkrétne projekty a nových zákazníkov z materskej spoločnosti v Nemecku. Rátame s ďalším rastom výroby, preto sme pripravili ďalších 2000 štvorcových metrov plochy. Aj my badáme nedostatok odborných pracovníkov. Sme radi že sme uzavreli veľmi úzku kooperáciu so strojárskym učilišťom v Šuranoch. Do tejto chvíle sme s odbornou skladbou našich pracovníkov veľmi spokojní. Skladba výroby v Šuranoch zostane ďalej zameraná na automobilový priemysel. Sme otvorení aj projektom z inej oblasti, ak im vyhovuje náš strojový park. Už sme preukázali, že sa nemusíme venovať len jednej oblasti.“

Skryť Vypnúť reklamu

 

Primátor s barlami

Primátor Šurian Imrich Várady na oficiálnom otvorené novej prevádzky chýbal. Namiesto na slávnosť odkríval na ortopédiu. Ako bývalý aktívny futbalista neodolá ani dnes a s „partiou“ chodí hrávať minifutbal. Lenže opotrebované kolená už nevydržia takú záťaž ako kedysi. Tento týždeň by už mal byť podstatne mobilnejší.

V synagóge otvoria expozíciu mestského múzea

Vo februári tohto roka vydalo mestské kultúrne stredisko (MsKS) výzvu k občanom, aby prispeli historickými dokumentmi a predmetmi k zriadeniu novovznikajúcej stálej expozície mesta Šurany. Súčasne sa začali vyrábať vitríny na inštalovanie exponátov. V piatok expozíciu oficiálne otvoria.

„Spočiatku šlo zbieranie exponátov pomalšie, neskôr začali pribúdať,“ hovorí pracovník MsKS Mgr. Miroslav Eliáš. „Niektoré priniesli, na niektoré nás upozornili, iné sa našli náhodou v širšej rodine. Stalo sa, že ponúkaná vec sa nám veľmi nehodila, ale náhodou sme u darcov prišli na iné zaujímavé predmety. Takto sa do múzea napríklad dostal 105-ročný hojdací koník. Expozícia obsahuje exponáty a dokumenty o dobách od najstaršieho osídlenia regiónu až po 2. svetovú vojnu. Historické časti pochádzajú z Ponitrianskeho múzea, Archeologického ústavu SAV v Nitre, Múzea J. Thaina v Nových Zámkoch, judaiká požičala Židovská náboženská obec v Bratislave. Niekoľko predmetov do expozície požičal spisovateľ Laco Zrubec, veci osobnej potreby väčšinou darovali obyvatelia Šurian a okolia. Vystavujú historický poklad Jedným z najhodnotnejších exponátov je poklad kvastingov - hromadný nález mincí z 15. storočia. Džbán s 3035 mincami a hmotnosťou 1,2 kilogramu v roku 1981 objavil hrobár z Kostolného Seku Jozef Takáč pri kopaní hrobu. Vtedy sa stali objavom roka. V múzeu vystavia 130 kópií a niekoľko originálov pokrytých 500-ročnou patinou. Ich objaviteľ si ich určite príde pozrieť. Najsmutnejšími znázornenými kapitolami novodobej histórie sú okupácia Šurian a deportácia obyvateľov početnej židovskej komunity počas druhej svetovej vojny. „V archívnych dokumentoch sa podarilo nájsť pečiatku veľkošurianskeho rabinátu aj osobnú pečiatku rabína Filipa Plauta - jedného z najvýznamnejších v histórii šurianskej komunity,“ pokračuje M. Eliáš. „Máme tu dokumenty o pamätníku šurianskych Židov v Izraeli aj časť pergamenu z tóry, ktorú údajne používali v tejto synagóge.“ Predmety dennej potreby pochádzajú väčšinou od obyvateľov. Patrí sem napríklad košík od šurianskeho majstra Pavla Maceka, ktorý je aj 55 rokov po jeho smrti použiteľný bez akejkoľvek opravy. Jeden z najstarších zachovaných náhrobných kameňov z Nitrianskeho Hrádku pochádza z roku 1840 a patrí pamiatke richtára Ďura Tvrdoňa. Písmená vytesaná v bernolákovčine dokumentujú vtedajšie slovenské osídlenie okolia. Pamätníci si zaspomínajú napríklad pri table šurianskych ochotníkov, ktoré vydali pri príležitosti divadelnej premiéry v roku 1959. „Mojimi rukami prešiel každý predmet," pokračuje M. Eliáš, ktorého sme zastihli pri zliepaní 2500-točného džbánu laténskej kultúry. "Osobitne si cením tie, o ktorých sme donedávna ani nevedeli - napríklad schod zo Šurianskeho hradu či gotické kachlice z 15. storočia. Zaujímavý je rytiersky štít z 19. storočia s erbom šurianskych zemepánov, portréty šurianskych hradných pánov od majstra Filagu z Kostolného Seku. Exponátov je dosť, ale ak pri prehliadke ľudia zistia, že majú predmety či dokumenty na doplnenie niektorých častí histórie Šurian, môžu sa na nás obrátiť.“ Múzeum je už múzeom Na poslednom rokovaní Mestského zastupiteľstva Šurany poslanci schválili zriadenie mestského múzea ako samostatnej organizačnej zložky mestského kultúrneho strediska. Rozpočet ani chod Mesta to nezaťaží - naopak. „Ako samostatná zložka môžeme žiadať finančnú podporu z grantových programov vlády alebo európskych fondov. Mohli by sme tak pokryť celú muzejnú činnosť vrátane nákupu nových zbierok. Najprv však treba šurianske múzeum oficiálne zaregistrovať na Ministerstve kultúry,“ uzatvára M. Eliáš.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 340
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 359
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 464
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 107
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 967
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 586
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 943
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 682
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 633
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 552
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Antigénové testovanie na koronavírus SARS-CoV-2.

Opakovaným testovaním chce spoločnosť prispieť k zabráneniu šírenia nákazy a ochrane svojich zamestnancov a ich rodín.

20 h

Vakcínu dostali aj pracovníci, ktorí sa starajú o klientov zariadenia.

17 h
Ilustračné foto.

Výnimky stanovuje dekan fakulty v nadväznosti na podmienky a možnosti príslušného študijného programu.

20 h
Ilustračné foto.

Záujemcovia sa môžu stále hlásiť na mestskom úrade mailom i telefonicky.

20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

23 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Niektorým ľuďom sa nepáči, aké druhy stromov prievidzská samospráva sadila v rámci náhradnej výsadby. Preto pripravili petíciu.

21. jan

Už ste čítali?