Článok pokračuje pod video reklamou
•Príde na Vás niekedy chvíľka, keď si spomeniete na komárňanský pôvod?
- Áno, často. A rovnako často myslím na to, čo mi tým chcel osud naznačiť, že som sa narodila práve tam.
•Aký to bol pocit pre mladú ženu odísť z Komárna študovať do stovežatej Prahy?
- Pár dní skvelý. Potom - potom som zistila, že je Praha pre mňa príliš veľká. Rozlohou aj intelektom a že sa tam strácam.
•Dá sa robiť divadlo, ktoré umelca napĺňa, aj v malom meste, akým je Komárno?
- Nechcem generalizovať, ale v období vyčíňania reálneho socializmu som - ako začiatočníčka po škole - dostávala režírovať to, čo starší nechceli. Tie hry by nedokázali napĺňať nikoho a nič.
•Samko Tále - vnímate niekoľkojazyčný preklad ako osobný úspech, či istý druh zadosťučinenia? -
Aj - aj. Ale v poslednej dobe predovšetkým ako ironickú výčitku, že som odvtedy vlastne nič mimoriadne nenapísala.
•V ktorej z daných krajín sa knihe darí najviac (okrem Slovenska)? Čím myslíte, že to je?
-Rozhodne to bolo v Čechách, kde Kniha o cintoríne lámala rekordy v predaji. Ale najpresnejšiu recenziu napísal švédsky spoluprekladateľ - dodnes ma mrazí z toho, že Švéd najpresnejšie pochopil, o čom ten text je. Možno naozaj nezáleží na geografii, ale na harmónii krvnej skupiny.
•Plánujú sa ďalšie preklady? Myslím, že napríklad v anglickom preklade ešte nefiguruje.
- Anglický preklad máme, len vydavateľa nie.
•Cyklus detektívok Vražda v Slopnej ste publikovali najskôr v písanej forme. Toto leto figurovala v letnej rozhlasovej štruktúre. Sú to podľa Vás dva stupne tvorivej práce, alebo nepovyšujete jeden nad druhý?
- Určite zložitejšie bolo príbehy vymyslieť a napísať ako upraviť do rozhlasovej formy. Ale najlepšie zo všetkého bolo počúvať fenomenálneho Borisa Farkaša ako tie paródie číta. Keby existoval rozhlasový Oscar, mal by ho.
•Má podľa vás detektívny žáner vysoký potenciál vnímavosti pre rôzne vekové kategórie?
- Po detektívke siahate, keď ste v zložitej osobnej situácii, po otrasoch, nešťastiach, jednoducho, keď vás bolí celý svet a potrebujete naň aspoň na pár hodín zabudnúť. A ten pocit môže mať každý nezávisle na veku. Takže áno, detektívka môže osloviť každého.
•Je krajšie svoje dielo vidieť v knižnej podobe, či počuť v rozhlase?
- Viete, čo je najkrajšie? Ležať na gauči, popíjať horúci čaj a čítať knihu niekoho iného - lepšieho, vtipnejšieho, múdrejšieho.
Alexandra Koreňová
