Primátor Nových Zámkov Gejza Pischinger je na dovolenke v zahraničí. Má dvoch zástupcov, namiesto nich však s médiami komunikuje prednosta mestského úradu Peter Ágh. „Nič mimoriadne sa nedeje, nemám informácie o žiadnom porušení zákona“ vyhlásil po prvých protestoch vysťahovalcov. Podrobnosti prisľúbil na tlačovej konferencii zvolanej na piatok 14. septembra, v deň konania oberačkových slávností.
Sú to neplatiči alebo Rómovia?
„Nerád by som sa vyjadroval k rómskej otázke. My nedelíme žiadnych obyvateľov mesta Nové Zámky na Rómov a Nerómov. Neobrátili sme sa na žiadnu organizáciu, ktorá by mala dočinenia s rómskou otázkou," uviedol prednosta úradu Ágh na tlačovke. „Nemyslím si, že by zo strany Mesta boli komukoľvek porušené ľudské práva. Postupovali sme rovnako ako voči iným neplatičom. V roku 2006 bolo kvôli neplateniu odovzdaných 8 bytov, v roku 2007 10 bytov. Rovnaké pravidlá platia pre každého. V tomto prípade sme obyvateľov nedeložovali - jednoducho sme predali dve budovy, v ktorých bývali.“ P. Ágh pripustil, že Mesto v januári 2004 podalo žiadosť o dotáciu na vypracovanie projektovej dokumentácie na akciu Rómska osada - 1. etapa. „Vo februári bola podpísaná zmluva o dotácii pol milióna korún na projekty - teda nie na výstavbu, ako bolo mylne uvedené v médiách. V decembri 2004 sme ju vyúčtovali, mali sme na ňu aj kontrolu. Projekt bol prijatý ako jeden zo siedmich vzorových. Každý rok sme podávali žiadosti na realizáciu stavby, ale nedostali sme ju. Mestské zastupiteľstvo sa nerozhodlo financovať osadu z vlastných zdrojov. V roku 2004 mali Nové Zámky rozpočet približne 119 miliónov korún,“ uviedol. Rómov, ktorí sa v piatok ráno zhromaždili pred mestským úradom, označil za hostí oberačkových slávností. Údajne preto boli na námestí aj mestskí policajti. Voči postupu Mesta na tlačovke ostro vystúpila splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity Anina Botošová. Podľa nej mesto nevyužilo v zmysle zákona o hmotnej núdzi možnosť, že v odôvodnených prípadoch sa môže platobná neschopnosť nájomníkov riešiť inštitútom osobitného príjemcu rovnako ako programom komunitnej sociálnej práce v obci. " myslí si Botošová. Vysťahovávaníe Rómov z Nových Zámkov považuje sa násilný a protizákonný krok.
Miliónové dlhy na nájomnom
Ku koncu augusta 2007 boli na nájomnom za byty na Kasárenskej a Hradnej nedoplatky vo výške 3,5 milióna korún. Ročne Mesto vynakladalo 300 až 400-tisíc korún na dočisťovanie, odvoz nahromadeného odpadu a úpravu okolia domov. V lete postihla jedenástich obyvateľov z dvoch rodín dyzentéria. Náklady na dezinfekciu a ďalšie úkony predstavovali spolu asi 600-tisíc korún. Mesto pravidelne riešilo sťažnosti najmä na obyvateľov Kasárenskej ulice, poslanci dostali aj oficiálnu petíciu občanov so žiadosťou o riešenie. „Uznesením z vlaňajšieho septembra mestské zastupiteľstvo schválilo predaj dvoch domov na Kasárenskej a Hradnej ulici. Súťažné podmienky schválilo vo februári. V zmysle podmienok vyhlásenej súťaže boli budovy s pozemkami predané spoločnosti Mediation KMCH so sídlom v Nitre. Právneho zástupcu spoločnosti som informoval o konaní dnešnej tlačovej konferencie, ale nedostavil sa,“ uviedol ďalej Peter Ágh. „Podľa zmluvy mal nový vlastník budov zabezpečiť doterajším nájomníkom trvalé bývanie - čo je nad rámec zákona, lebo oficiálne máme túto povinnosť len voči platiteľom nájomného. Nekládli sme podmienku, že obyvateľov odsťahujú mimo mesta. Všetko ostatné je už záležitosťou nového majiteľa budov. Mesto Nové Zámky nikoho nevysťahovalo." Podľa zmluvy by mali byť objekty na Kasárenskej a Hradnej do dvoch rokov zrekonštruované.
Protestujú obce aj Rómovia
„Pred niekoľkými dňami ich priviezli skoro ako dobytok," vyjadrila sa na tlačovej konferencii na Mestskom úrade v Nových Zámkoch starostka obce Mýtne Ludany, ktorá s ďalšími kolehgamni prišla na tlačovú konferenciu „Bolo ich asi tridsať a vraj majú priviezť ešte dvadsiatich. Päťdesiat ľudí chcú nasťahovať do starého schátraného rodinného domu s dvomi izbičkami, bez vody, bez kúrenia, so suchým WC na dvore. Je medzi nimi štvormesačné dieťa aj sedemdesiatročný pán. Myslím, že to nie je správna cesta. Dnes je dom prázdny, dvor plný nábytku a ľudia sa vrátili do Nových Zámkov, lebo tam majú trvalý pobyt.“ Podľa vyjadrenia starostu Tekovských Lužian v jednej z obcí, kam neplatičov vysťahovali, im niekto podpálil nábytok. V ďalšej do rána „bojovali“ s miestnymi obyvateľmi, ktorí prisťahovalcov do obce nechcú. Žiadny z prisťahovalcov sa zatiaľ nepreukázal dokumentom, ktorý by ho oprávňoval obývať „pridelené" domy.
Z novej viesky sa vrátili späť
Časť Rómov vysťahovali do obce Nová Vieska v okrese Nové Zámky. Podľa agentúrnej informácie sa starosta obce Róbert Kiss o sťahovaní dozvedel až v pondelok, kedy začali nákladné autá dovážať do starého domu v obci nábytok z vysťahovaných bytov v Nových Zámkoch. Starosta zavolal políciu, pretože bol presvedčený, že Rómovia sa do domu sťahujú nezákonne. „Požiadal som, aby ich vrátili tam, odkiaľ prišli. Rómov vrátili, nábytok tu zostal,“ uviedol starosta. Dom je neobývaný, Kiss nevedel, či sa tam niekto nasťahoval. „Nikto s nami nič neprekonzultoval, nikto sa nás na nič nepýtal. Napriek tomu je všetko v súlade so zákonom," rozhorčoval sa starosta. Pripúšťa, že ani starý, ani nový vlastník nehnuteľnosti nemá povinnosť nahlasovať obci predaj či kúpu nehnuteľnosti. Neželaných nájomníkov sa obáva, pretože v Novej Vieske mali doteraz nulové zastúpenie rómskeho obyvateľstva. Vo štvrtok popoludní bol dom v časti Novej Viesky Réva prázdny, pred ním ležal nábytok. Obyvatelia okolitých domov sa obávajú, že prisťahovalci im budú kradnúť úrodu. „Neďaleko mám hospodárstvo, techniku, zvieratá. Prišli až do dvora, chceli kúpiť kone. Ak sa nebudú slušne správať, polícia bude mať robotu," povedal pre MY miestny podnikateľ Szilárd Takács.