Článok pokračuje pod video reklamou
Časť šalianskych záhradkárov žije v neistote. Ide najmä o skupinku, ktorá ich má v časti mesta za zimným štadiónom. Potom, ako pred vyše štyridsiatimi rokmi získali tieto priestory, môžu teraz o ne hocikedy prísť. „Záhradkárska osada vznikla v roku 1965. Pôvodne išlo o nevyžitú ornicu. Pôda ležala ladom medzi riekou Váh a poľnohospodárskym učilišťom, pridelená nám bola od štátu. V súčasnosti síce máme oficiálnu zmluvu s Mestským úradom v Šali o prenájme, my však chceme túto pôdu získať natrvalo do svojho vlastníctva,“ hovorí Jozef Rikkel, jeden z užívateľov pozemku v záhradkárskej osade, ktorí sem chodia najmä kvôli relaxu a zdravo vypestovanému ovociu a zelenine. Vlastnoručne dopestovaná zelenia bez chemikálií sa im zdá chutnejšia a majú k nej väčšiu dôveru ako k tej z veľkoobchodov.
V každej záhradke je malá chatka, väčšinou sú zrenovované, časť z nich je v trochu zanedbanom stave. Ľudia sa do ich opráv boja investovať. Aj keby im Mesto vyšlo v ústrety a napokon by im umožnilo získať pôdu do osobného vlastníctva, žiadne veľké chaty by si tu záhradkári aj tak stavať nemohli. Touto časťou Šale totiž prechádza podzemný tranzit plynovodu, vysoké napätie pre trafostanicu na zimnou štadióne a tesne pri osade vedie aj medzinárodná telefónna linka. Zrejme práve to ich pozemky doteraz uchránilo pred tým, že im na ne nikto nesiahol, a že tu nestojí nejaký supermarket.
„Vo väčšine záhradok už nenájdeme pôvodných majiteľov. Chodia sem ich deti alebo vnuci." Jedným z tých, ktorí majú záhradku po svojich rodičoch, je aj František Škrabala. V jeho záhradke nájdeme takmer všetky druhy zeleniny a ovocia. Pestuje aj vinič. Sám tvrdí, že hroznu veľmi nerozumie, ale toho roku je s jeho úrodou spokojný. Michal Michalík záhradku zdedil po svojom svokrovi. „Neprežil by som to, keby nám ju zobrali," zdôveril sa počas našej návštevy. Chodí sem už tridsať rokov. Veľmi ho teší tohtoročná úroda jabĺk. Hovorí, že tu trávi takmer všetok svoj voľný čas, ani na dovolenky nemusí nikam chodiť. Keby im Mesto záhradky predalo, neváhal by nad jej kúpou ani chvíľu. Napriek tomu, že Duslo Šaľa je od záhradok vzdialené približne päť kilometrov, považuje toto miesto za zónu oddychu a čistého prostredia.
Jednotlivé záhradky sú o výmere od 2,7 do 3,5 ára. Kvôli úspore priestoru zaberajú chatky najviac desať metrov štvorcových. Zo zimného štadióna majú všetci natiahnuté aj provizórne elektrické vedenie, aby si mohli svietiť, prípadne niečo uvariť na platničke.
Záhradkári by radi zainvestovali aj do oplotenia celej osady. Po dlhých rokoch už pletivo riadne zhrdzavelo. Zložiť sa na nové by vraj pri toľkých ľuďoch nebol až taký problém. Každý má od osady svoj vlastný kľúčik, aby im tam nechodil nikto cudzí. Záhradkári sa okrem iného cítia aj určitými ochrancami prírody. Prostredie udržujú v čistote, odpad ukladajú do veľkoobjemových kontajnerov, aby ho nemuseli spaľovať. Zároveň tým bránia vzniku čiernych skládok.
V zmysle územného plánu Mesta Šaľa je táto lokalita vyčlenená ako budúca oddychová zóna. „Predajom záhradok ich súčasným nájomníkom by sme sa dostali do rozporu s územným plánom,“ informoval nás Ladislav Gáll. Netvrdí, že k tomuto kroku pristúpia v najbližšom období.
Zmluvy so záhradkármi môže Mesto zrušiť vždy k 1. októbru. Na ďalší rok by ptreto mohli dostať výpoveď. Zatiaľ sa tak našťastie nestalo.
