Štajer potrebuje čas

Ján Štajer sa po viac ako štvormesa
Dvadsaťpäťročný futbalista Nitry pauzoval od 16. mája, domáci zápas s bratislavským Slovanom preňho skončil už po štvrťhodine hry, ihrisko vtedy opúšťal na nosidlách.
Hoci sa spočiatku rátalo s mesačným výpadkom, nútená prestávka sa natiahla. „Trénujem naplno už tri týždne, koleno je v poriadku, i keď ho v súbojoch zatiaľ podvedome šetrím,“ povedal Štajer v sobotu po prehre Nitry v Košiciach (1:2). Tréner Pavel Hapal ponúkol „Juncovi“ posledných trinásť minút, zvrat ako v utorok pri Slnečných jazerách ale na východe republiky neprivodil. „V Senci som hral skoro polhodinu, a hoci zápasovú istotu budem získavať len postupne, dva góly, ktoré sme strelili v závere, boli pre mňa obrovskou vzpruhou. Z prehry v Košiciach sme ale sklamaní, pomaly tri dni sme tu predsa nestrávili preto, aby sme sa vracali domov naprázdno,“ rozhutoval smutne pri autobuse. Štajer patril pred zranením medzi oporné stĺpy nitrianskej defenzívy, zo stredu obrany vedel podirigovať aj spoluhráčov. Do zostavy teraz naskakuje cez ľavú stranu zálohy. Sám vie najlepšie, že pri pretlaku v Hapalovej jedenástke hľadanie miesta ešte chvíľu potrvá. „Je rozdiel, či máte narúšať akcie súpera alebo ich tvoriť. Hral som ale už skoro všade, veľa na túto tému debatujem aj s trénermi, potrebujem len čas privyknúť na iné úlohy,“ nebránil sa Jano novému zaradeniu v strede poľa. Na najbližšieho súpera Nitry v Slovenskom pohári z piatkového žrebu sa pozerá bez väčších emócii. „Pre nás je prioritou liga. Ak sme ale vyradili Senec, postup cez Žiar nad Hronom je našou povinnosťou. Ešte predtým nás však čaká Trenčín, doma chceme vyhrať,“ zastrájal sa Štajer na sobotu.