Písmo:A^-|A⁺00

Zatiaľ čo rodič vybaví, čo potrebuje, jeho dieťa sa zahrá. V obchodných komplexoch väčších miest sú aj takzvané škôlky s dozorom. Nedávno ma v jednom z novozámockých reštauračných zariadení zaujala alebo skôr nahnevala epizóda, o ktorú sa s vami chcem podeliť. Išla som ako obvykle na obed. Keď som stála v rade, pani, ktorá vydávala obedy, zrazu spozornela. Jej pohľad smeroval k jednému zo stolov a mne bolo jasné, že sa niečo deje. Pani spoza pultu vykríkla: "Čo to robíš!? Okamžite vypadni, lebo zavolám políciu!“ Obzrela som sa, pretože ma zaujímalo, čo v nej vyvolalo toľký odpor. Zbadala som rodinu sediacu za stolom. Muž a žena s dieťaťom na rukách. Práve ho dojčila. Samozrejme, nemohla hneď prestať, veď kŕmila svoje dieťa. Pani vybehla spoza pultu a vykázala ich odtiaľ. Keď žena namietala, že v inej reštaurácii jej to bez slova dovolili, pani ju poslala bez okolkov tam. Dieťa, pochopiteľne, spustilo neskutočný plač. Ako sa môže v dnešnej dobe niekto pohoršovať nad tým, že uvidí kúsok prsníka - navyše v takejto situácii? Veď sporo odetých žien, ktoré núkajú svoje vnady akoby na „tácke“, vídame na uliciach každý deň dosť - a je to úplne prirodzené. Uznávam - dojčenie je intímna záležitosť medzi matkou a dieťaťom a nepatrí na verejnosť. Niekedy si však žena nemôže každú minútu svojho dňa naprogramovať a prispôsobiť, aby včas našla pokojné miesto, kde môže svoje dieťa nakŕmiť. Jediné intímne miesto v centre mesta, ktoré mi napadá, sú mestské toalety. Pýtam sa, ktorá z vás by dojčila dieťa v takomto prostredí? Moderná spoločnosť rieši v súčasnosti mnohé otázky celkom otvorene. Nachádza riešenia na rôzne problémy, ktoré boli ešte prednedávnom tabu. Priznajme otvorene - na dojčiace matky však spoločnosť nemyslela vôbec. -DCZ-

Článok pokračuje pod video reklamou