30. sep 2007 o 18:07
Posledný drop žije
Dropy vo voľnej prírode neúprosne a nenávratne vyhynuli. Niekdajších operených kráľov nížinných chotárov by sme nadarmo hľadali aj na dolnom Žitnom ostrove.
Donedávna ich tu bolo najviac zo všetkých lokalít Slovenska, ešte aj pred polstoročím mali dominantné postavenie v ríši vtákov. Začiatkom minulého storočia na území dnešného Slovenska žilo zhruba 2400 týchto vtákov, roku 1975 ich napočítali už len 370 a o dvadsať rokov neskoršie púhych dvadsať kusov - už bez možnosti ďalšej reprodukcie.
Čo bolo príčinou drastického a rýchleho vyhynutia tohoto operenca? Kedysi dávno bezuzdné poľovačky panskej smotánky, neskoršie - po uzákonení jeho ochrany - tuhé zimy, časté povodne, nadmerný hluk, mechanizácia a chemizácia poľnohospodárstva, budovanie elektrických vedení vysokého napätia a podobné civilizačné faktory.
Ochrancovia prírody už dávnejšie robili všemožné kroky na záchranu dropej populácie, no bez zjavného výsledku. Na polceste medzi Zemianskou Olčou a Kolárovom vybudovali aj chovnú stanicu s názvom Dropie, no ani tá nepomohla. Dnes je v nej jedno z piatich stredísk environmentálnej výchovy Slovenskej agentúry životného prostredia.
Na samote, bokom od rušných ciest, si možno zblízka obzrieť jediného a posledného zástupcu tohoto živočícha. Je to štrnásťročná dropia sliepka, ktorá však už dávno stratila schopnosť znášať vajcia aj povestnú vtáčiu plachosť. Zo svojho domčeka uprostred oploteného trávnatého výbehu smelo podíde k návštevníkovi a „dá sa s ním do reči“ svojím chrapľavým škrekotom - akoby sa posťažovala na macošský osud tohto zvieracieho druhu ohrozeného na celom svete.
Pracovníci strediska dropicu chránia ako oko v hlave. Špeciálne granulované krmivo jej dovážajú až z Nemecka a pravidelne jej skracujú krídla, aby náhodou nepreletela pletivový plot. Kto sa chce viac dozvedieť o dropoch, okrem tohto živého exemplára si môže pozrieť aj výstavu o ich živote. Stredisko Dropie nielen približuje niekdajšiu tvár Žitného ostrova, ale je aj malým nakuknutím do dnešnej fauny a flóry tohto kraja. Okolo polhektárového jazierka plného rozmanitých vodných živočíchov vedie náučný chodník, kúsok opodiaľ púta pozornosť miniatúrna zoologická záhrada s niekoľkými bažantmi, morkami, divými kačicami, ovcami a kozami.
Ako Našim novostiam prezradila vedúca strediska Eva Zuberová, rátajú s prírastkom niekoľkých koní a čoskoro pribudne aj krotký somárik - budúci miláčik detí. Aj keď stredisko sa len buduje, už teraz sa oplatí prekročiť jeho bránu. Keď pre nič inšie, tak kvôli poslednému z populácie žitnoostrovských dropov. Ktovie, dokedy mu ešte bude dopriate pozemské putovanie.
FRANTIŠEK BUDA
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou