Dropy vo voľnej prírode neúprosne a nenávratne vyhynuli. Niekdajších operených kráľov nížinných chotárov by sme nadarmo hľadali aj na dolnom Žitnom ostrove.
30. sep 2007 o 18:07
Aby ste mohli odoberať príspevky tohto autora, musíte byť prihlásený:
Prihlásiť|Registrovať
Donedávna ich tu bolo najviac zo všetkých lokalít Slovenska, ešte aj pred polstoročím mali dominantné postavenie v ríši vtákov. Začiatkom minulého storočia na území dnešného Slovenska žilo zhruba 2400 týchto vtákov, roku 1975 ich napočítali už len 370 a o dvadsať rokov neskoršie púhych dvadsať kusov - už bez možnosti ďalšej reprodukcie.
Čo bolo príčinou drastického a rýchleho vyhynutia tohoto operenca? Kedysi dávno bezuzdné poľovačky panskej smotánky, neskoršie - po uzákonení jeho ochrany - tuhé zimy, časté povodne, nadmerný hluk, mechanizácia a chemizácia poľnohospodárstva, budovanie elektrických vedení vysokého napätia a podobné civilizačné faktory.
Ochrancovia prírody už dávnejšie robili všemožné kroky na záchranu dropej populácie, no bez zjavného výsledku. Na polceste medzi Zemianskou Olčou a Kolárovom vybudovali aj chovnú stanicu s názvom Dropie, no ani tá nepomohla. Dnes je v nej jedno z piatich stredísk environmentálnej výchovy Slovenskej agentúry životného prostredia.
Na samote, bokom od rušných ciest, si možno zblízka obzrieť jediného a posledného zástupcu tohoto živočícha. Je to štrnásťročná dropia sliepka, ktorá však už dávno stratila schopnosť znášať vajcia aj povestnú vtáčiu plachosť. Zo svojho domčeka uprostred oploteného trávnatého výbehu smelo podíde k návštevníkovi a „dá sa s ním do reči“ svojím chrapľavým škrekotom - akoby sa posťažovala na macošský osud tohto zvieracieho druhu ohrozeného na celom svete.
Pracovníci strediska dropicu chránia ako oko v hlave. Špeciálne granulované krmivo jej dovážajú až z Nemecka a pravidelne jej skracujú krídla, aby náhodou nepreletela pletivový plot. Kto sa chce viac dozvedieť o dropoch, okrem tohto živého exemplára si môže pozrieť aj výstavu o ich živote. Stredisko Dropie nielen približuje niekdajšiu tvár Žitného ostrova, ale je aj malým nakuknutím do dnešnej fauny a flóry tohto kraja. Okolo polhektárového jazierka plného rozmanitých vodných živočíchov vedie náučný chodník, kúsok opodiaľ púta pozornosť miniatúrna zoologická záhrada s niekoľkými bažantmi, morkami, divými kačicami, ovcami a kozami.
Ako Našim novostiam prezradila vedúca strediska Eva Zuberová, rátajú s prírastkom niekoľkých koní a čoskoro pribudne aj krotký somárik - budúci miláčik detí. Aj keď stredisko sa len buduje, už teraz sa oplatí prekročiť jeho bránu. Keď pre nič inšie, tak kvôli poslednému z populácie žitnoostrovských dropov. Ktovie, dokedy mu ešte bude dopriate pozemské putovanie.
FRANTIŠEK BUDA
Článok pokračuje pod video reklamou
Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom
Váš e-mail bol úspešne zaregistrovaný. Aktivujte si odber správ kliknutím na odkaz, ktorý sme vám poslali e-mailom.
Staré železničné teleso medzi Považskou Bystricou a Púchovom prerábajú na cestu. Nosice sa bránia, narastie im počet áut. Projekt je však už rozbehnutý.