Písmo:A^-|A⁺00

ienkam a vytvoriť inscenácie, ktoré pritiahli tisíce divákov. Brány nového Divadla Andreja Bagara sa otvorili po niekoľkých rokoch výstavby v septembri 1992. Riaditeľ Ján Greššo, ktorý bol v tom čase hercom, priznáva, že ľudia mali voči novostavbe predsudky. „Niektorí sa nechceli zmieriť s tým, že staré centrum Nitry má byť obetované tejto novej budove. Potom, keď sa budova dostavala, pochybovali aj niektorí divadelníci, či sa dá zaplniť divadelnou tvorbou tak, aby bola využitá a naplnená. Mám taký dojem, že všetci naši predchodcovia aj my dokazujeme, že rozhodnutie zostať v tejto budove a napĺňať ju divadelnou tvorbou bolo dobré,“ povedal Ján Greššo. V priestoroch súčasného Starého divadla bola 300-miestna sála, nová budova DAB ju má 600-miestnu a 150 miest má štúdio. Pri zrode myšlienky novostavby DAB bola aj vtedajšia šéfka umeleckého súboru Hilda Augustovičová. Na tom, že Nitra potrebuje nové divadlo, sa zhodla aj s Viliamom Polónyim, ktorý sa stal riaditeľom divadla v roku 1976. „Nitrianske divadlo malo veľmi dobré výsledky, herecké i režisérske. Bolo známe na Slovensku, v Čechách i zahraničí. S inscenáciou Dom Bernardy Alby sme sa dokonca dostali na svetový festival Divadlo národov, kde zo 46 súborov sme boli štvrtí najlepší. Táto práca prispela k tomu, že sa nové divadlo mohlo stavať,“ spomína si Hilda Augustovičová. Keď sa v roku 1982 stala riaditeľkou divadla, bola už urobená železobetónová jama. „Musela som si naštudovať všetky stavbárske výrazy, aby som sa v tom vyznala. Ako dáma som trónila samým mužom, a keby som rozprávala hlúposti, asi by ma vysmiali,“ spomína si dnes už s úsmevom bývalá riaditeľka DAB. Technické záležitosti zvlád- la aj vďaka manželovi – architektovi, aj vďaka svojmu technické- mu námestníkovi Viktorovi Šabíkovi. Na presný počet organizácií a závodov, ktoré sa na stavbe novej budovy DAB podieľali, si už nepamätá, bolo ich však viac ako 30. Nerátala ani počet služobných ciest, ktoré absolvovala počas ôsmich rokov. „Tých rokovaní bolo veľmi veľa a na každé sme si pripravovali scenár. Ja som ho vždy otvárala a potom prevzal slovo inžinier Šabík. Chodili sme za každou korunou a bojovali za ňu,“ spomenula pani Hilda. O tom, že sa nové divadlo stavia, vraj nemohla dlho hovoriť. „Bol to ťažký boj. Veľakrát prišli za mnou aj novinári a pýtali sa, prečo mám toľko služobných ciest a čo na nich vlastne robím, a ja som im vždy zatĺkala. Neboli peniaze a na Slovensku bolo rozbehnutých niekoľko projektov výstavby divadla. Stavalo sa v Prešove, zrekonštruovala sa Nová scéna, divadlo v Košiciach, Národné divadlo a iné. Nebolo žiaduce, aby sa zverejňovalo, koľko prostriedkov sa vynakladá na umenie a kultúru,“ zhodnotila situáciu pred rokmi pani Hilda. V čase, keď sa stavalo nové divadlo, rekonštruovala sa aj budova starého. Súbor vtedy dočasne hrával v Župnom dome.

Článok pokračuje pod video reklamou