Z vypadnutého vlasu, chlpu či vzorky potu, krvi alebo spermií sa často môže stať usvedčujúci dôkaz. A to práve vďaka ľudskej DNA.
Po prvý raz ju súdy využili v prípade masového vraha Ondreja Riga. Za deväťnásobnú vraždu mu Najvyšší súd v roku 1994 potvrdil doživotie.
„Prípad Rigo bol prelomový. V jeho prípade robilo expertízu ešte civilné pracovisko,“ spomína dekan Bratislavskej vysokej školy práva a bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor.
Od čias Riga už má polícia svoj vlastný špecializovaný ústav.
Pomaly sa zapĺňa aj národná databáza DNA, do ktorej musí biologický materiál „odovzdať“ každý obvinený z násilného a mravnostného trestného činu. Túto povinnosť majú už aj odsúdení.
Stopy zachytené na mieste zločinu sa porovnávajú s údajmi z databázy.
Pomáha to najmä pri násilnej trestnej činnosti. Práve pri vraždách, znásilneniach či lúpežiach totiž páchatelia „zabúdajú“ na mieste činu biologický materiál.
DNA sa nepoužíva len pri zločinoch. Najmä pri hromadných nešťastiach je jediným prostriedkom na identifikáciu mŕtvych.
„Pomáha vtedy, keď ostanú mŕtvoly zohavené a zdevastované,“ povedal Ivor.
Analýzou DNA určili napríklad aj obete výbuchu skladu munície v Novákoch.
Článok pokračuje pod video reklamou
Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom
Váš e-mail bol úspešne zaregistrovaný. Aktivujte si odber správ kliknutím na odkaz, ktorý sme vám poslali e-mailom.
Hádzanárky Slovenska bojujú o postup na MS 2021 v baráži so Srbskom a po prvom dueli v Šali ich šance klesli na minimum. Favoritky dvojzápasu si odniesli víťazstvo v pomere 26:19.
