Písmo:A^-|A⁺00

HURBANOVO. Ťažko by sa pre tohoročnú Hubertku hľadalo krajšie miesto ako bagrovisko v Bohatej, lokalita Aba a údolie rieky Žitava. Sprievod s viac ako 20 vyparádenými jazdcami a kočom sa predpoludním pohol na určené miesto vypočuť si reglement, ktorým sa museli počas celej jazdy riadiť. Už tradične ho prečítal Gabo Rusnák. Reglement v desiatich bodoch pamätal na každého: od „mástra“ Eda Ševčíka, cez „líšku“ Kristiana Nyáriho po ostatných účastníkov. Reguloval dobré mravy v húfe, zakázal doping, pojednával o pravidlách posledného súdu. Po namáhavej jazde popoludní jazdci konečne dorazili do Martoviec, kde nasledovalo dlho očakávané vyvrcholenie honu. Tentokrát líška schovaná vo vreci prekvapila všetkých. Po vypustení sa totiž okamžite premenila na dvojnohého operenca. A čuduj sa svete - jeden kohút okabátil dvadsať jazdcov. Prefíkanosťou líšky sa im prešmykol medzi nohy a skočil do neďalekého rybníka. Div divúci - kohúty v Martovciach vedia plávať. Náš krásavec na veľké prekvapenie všetkých preplával na druhý breh. Až duchaprítomný Tibor Bilko so synom Dávidom zohnali čln (síce deravý, ale predsa), laty a preveslovali za plavcom. Odvážny Tibor sa nakoniec stal víťazom a premočeného kohúta preniesol do suchého bezpečia. Ako to Reglement Hubertovej jazdy prikazoval, večer sa všetci jazdci stretli v štýlovo vyzdobenom kultúrnom dome v Bohatej. Nechýbal salón, sedlá, jazdec a kôň zo slamy, šibenice ani fotografie nezvestných jazdcov. Posledným súdom sa pre niektorých zábava len začínala. Za porušenie svojských pravidiel Reglementu navrhoval senát s predsedom, žalobcom a obhajcom hlavne také tresty, ktoré zaručovali zábavu až do neskorých nočných hodín. A tak jazdci kupovali fľaše šampanského, jazdili na stoličkách či sľubovali vernosť slamenému koňovi. Kolektívny trest v podobe vypitia fľaše koňaku s nastriekanou šľahačkou nerobil problém nikomu. Záver spestrili nováčikovia Hubertovej jazdy, ktorých skúsenejší kolegovia pasovali do kolektívu. Hubertovu jazdu hodnotil senát ako vydarenú. O poctivosť neprišiel nikto (aspoň súd sa o tom nedozvedel). O dobrú náladu sa starala country kapela Ohajský expres. Uskutočnili sa aj improvizované westernové súťaže, kde si kone jazdci nahradili kamarátmi a barely stoličkami. Nechýbal ani čokoládovo – podkovový tanec a o polnoci bohatá tombola. Hubertus sa vydaril a ľutovať môže každý, kto pozvanie do sedla, hintova alebo na posledný súd neprijal. ⋌MÁRIA HAMRANOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou