Písmo:A^-|A⁺00

„Laparoskopické operácie u nás robíme od roku 1992, začali sme žlčníkom. Odvtedy sme paletu miniinvazívnej chirurgie rozšírili na operácie prietrží, slepého čreva, refluxnej choroby pažeráka, operácie v hrudníku. Miniinvazívnym spôsobom realizujeme aj laparoskopickú diagnostiku pri úrazoch brucha, najmä pečene a sleziny,“ povedal nám docent Emil Bakoš, prednosta chirurgickej kliniky v nitrianskej nemocnici. Operačný tím má k dispozícii špeciálne inštrumentárium a vynovenú zobrazovaciu videotechniku. „Obraz je zreteľný, päťnásobne zväčšený. Prostredníctvom kamery sú dobre rozoznateľné štruktúry a prehľadné anatomické pomery na monitore,“ vysvetľuje prednosta. Pre pacienta má laparoskopia významné výhody. „Je to menšia trauma ako pri klasickom otvorení dutiny brušnej veľkými ranami. Operáciu robíme len cez malé kožné 1- až 2-centimetrové vpichy, respektíve rezy, cez ktoré do tela vsunieme špeciálne inštrumenty a minikameru. Menšia je potom aj pooperačná bolesť a skráti sa čas hospitalizácie a rekonvalescencie. U žien je veľmi žiadaný tiež kozmetický efekt, čiže malé jazvy,“ konštatuje prednosta. Pacienti sa preto väčšinou rozhodujú pre laparoskopiu. „Za päť rokov sme zoperovali 2100 žlčníkov, z toho až 1540 laparoskopicky.“ Samozrejme, nie každý pacient je na laparoskopiu vhodný. Takýto zákrok sa nerobí, ak má za sebou niekoľkonásobné operácie (pre neprehľadnosť „terénu“, zlé anatomické pomery). Najnovším trendom vo svete je robotická chirurgia. „Lekár operuje cez počítač, na prstoch má snímače a prostredníctvom nich ovláda inštrumenty. Na obrazovke vidí trojdimenzionálny obraz. Môže byť aj v inej miestnosti ako pacient,“ opisuje prednosta. Jeden takýto robot „Da Vinci“ stojí 40 až 50 miliónov korún. V Čechách ich majú minimálne päť, u nás sa zatiaľ nad nimi len uvažuje.

Článok pokračuje pod video reklamou