Na tento piedestál popularity ho vyniesol postup do finálovej desiatky známej televíznej relácie SuperStar.
„S hudbou som začal odmalička. Chcel som hrať na bicích. Do nevydržania som bubnoval napríklad aj na krabicu od lega. Neskôr mi mama pod stromček kúpila malé klávesy, a tak som začal hrať na nich. Ich tóny sa mi ihneď zapáčili, na bicie som pomaly aj zabudol. Prihlásil som sa aj na Základnú umeleckú školu vo Vrábľoch a začal som chodiť na hodiny klavíra. Ako prvá ma učila Irina Gončárová, potom Tatiana Peciarová. Tá ma pripravovala aj na prijímacie skúšky na konzervatórium. Ani si neviem predstaviť, čo iné by som okrem hudby v živote robil,“ vyznal sa Michal Chrenko.
Túžba dostať sa na túto školu bola taká silná, že v ZUŠ bol pomaly častejšie ako doma. V škole však objavil staršie bicie nástroje, tak si za ne na chvíľu sadol. Potom, ako na nich zabubnoval celkom dobrý rytmus, zistil, že mu to ide. Povedal si, že asi to má predsa len v sebe. Vrátil sa teda aj k bicím a niečo pred vyše jeden a pol rokom spoločne s basgitaristom Belom Kertézsom z Nitry a gitaristom Jozefom Porubským z Vrábeľ dali dokopy hudobnú kapelu Wega.
„Začalo sa nám celkom dariť. Vystúpili sme na viacerých koncertoch nielen tu vo Vrábľoch ale aj v okolí. Hrali sme najmä pre mladých, väčšinou v štýle pop-rock. Najskôr som hral iba na bicích, spev som vyskúšal až neskôr. Aj preto sa mnohí čudovali, že ma vidia v televízii spievať.“
Michal sa do súťaže prihlásil sám, iba tak na skúšku. „Všetci mi však hovorili, že je to jedinečná príležitosť práve teraz. Všetko bolo na poslednú chvíľu. Poslal som im mailom prihlášku, žiadna odpoveď však neprišla. Mamina mi teda povedala, aby som išiel priamo na kasting do Bratislavy. Bol posledný. Vybrali sme sa tam spoločne s Jánom Herákom. Ten však neskôr vypadol.“
Michal cíti istú podporu aj zo strany poroty, najmä od Dary Rolinc či Laca Lučenica. Vyberá si vždy pesničky, ktoré už trochu pozná z počutia. Palce mu drží aj mama Renáta.
„Celú súťaž prežívam ešte viac ako Michal. On to berie ako koncerty. Myslím si, že si to skutočne zaslúži. Deti, ktoré sa venujú takémuto umeniu, nemajú čas chodiť von, hudba je jednoducho drina. Cvičí na klavíri odmalička, keď to chce niekam dotiahnuť, inak sa to ani nedá. Držím mu palce.“
Vo vitríne vestibulu ich bytovky je nápis: „Náš vchod už SuperStar má, je ním Michal. Držíme ti palce.“
