Písmo:A^-|A⁺00

Kurátorka Barbora Geržová rozdelila výstavu do dvoch základných blokov - použitie zrkadla ako reálneho výtvarného materiálu a v podobe metafory. „Hľadala som výtvarníkov, ktorí v tvorbe využívajú zrkadlo alebo zrkadlenie. Oslovila som mla-dých aj starších umelcov, návštevník preto môže porovnávať.“ Popri mladom výtvarníkovi Richardovi Fajnorovi, ktorý prezentuje neidentifikovateľné portréty teoretikov zozadu, je po druhýkrát od svojho vzniku vystavená zrkadlová inštalácia Stana Filku zo 60. rokov minulého storočia. „Programovo sa ilúzii venuje Milan Bočkay. Analyzuje rôzne prepojenia médií. Prostredníctvom kresby vytvára pokrčený papier alebo akvarel prostredníctvom pokrčeného plátna.“ Barboru Geržovú zaujala téma ilúzie ešte počas štúdií. Pri výstave vychádzala zo svojej diplomovej práce Ilúzia vo výtvarnom umení druhej polovice 20. storočia. „Pod týmto strešným názvom by som chcela realizovať celý cyklus výstav a skúmať ďalšie ilúzie - pohybu, svetla a priestoru.“ Spomedzi českých výtvarníkov sa na výstave podieľa aj Pavel Kopřiva. S novými médiami, premietaným obrazom a lesklým povrchom, od ktorého sa obraz môže odraziť, pracuje dlhší čas. Jeho sklené kvapky vo vnútri so striebrom vytvárajú dojem zhmotnenej obrovskej ortuti, ktorá sa zastavila v procese. „Kvapky sú nainštalované tak, akoby prenikli stenou, podobne ako presakuje voda. Predstavujú krásnu lesklú nádheru, ktorá presakuje do galérie zo supertechnologických scén ako druh víru. Toto nebezpečie však nemá nebezpečnú formu. Práve naopak krásnu formu, ale o to je rafinovanejšie,“ hovorí umelec, ktorý pôsobí v Prahe a na fakulte umení v Ústi nad Labem. S výrobou mu pomáhali sklári. Kvapky sú pokované, podobne ako ploché zrkadlá, ktoré máme bežne v kúpeľniach. K výstave, ktorá potrvá do 31. decembra, bude vydaný aj dvojjazyčný anglicko-slovenský katalóg.

Článok pokračuje pod video reklamou