Snehová metelica niekde ani nedovolila začať zápas, inde prinútila rozhodcov, aby už po pár minútach pískli do píšťalky posledný raz. Aj napriek málo vídanej snehovej nádielke sa odohrala takmer polovica zápasov v regióne. Preklínať ale budú Martina na bielom koni najmä tí, ktorí mali pred sebou návrat domov po zlatomoraveckej „ceste smrti“. Štreka, ktorá sa obvykle dá zvládnuť za tridsať minút, trvala včera aj päť-šesť hodín. Zdržanie v takmer hermeticky nepriepustnej kolóne áut od Nitry po Tesárske Mlyňany, spôsobil skrížený autobus na kolíňanskom kopci. Viezol futbalistov Čechyniec, ktorí sa vracali zo Žitavian. „Terén nebol spôsobilý, tak sme sa prezliekli a ešte pred druhou aj vyrazili domov,“ začal s opisovaním nedeľnej traumy šéf čechynského futbalu Gabriel Šuba. „Na kolíňanskom kopci sa ale proti nám vyrútilo osobné auto, malo očividné problémy s brzdením, len duchaprítomnosť nášho šoféra zabránila zrážke.“ Autobus s hráčmi ale vzápätí prešiel do protismeru, na šmykľavom snehu prestal byť ovládateľný, a hoci zišiel aj z vozovky, predsa zastal. Asi meter od priepasti... „Nebolo nám všetko jedno,“ nehanbil sa za sekundy strachu ostrieľaný funkcionár. Autobus blokoval premávku, pod kopcom mali problémy všetky autá s letnými pneumatikami.
Futbalisti Čechyniec vyšli z autobusu, z dlhej chvíle čakajúc na spásu tlačili zo závejov či len tak do kopca veľa áut. Pomohli aj mikrobusu z Anglicka. „Hoci to znie neuveriteľne, práve ten Angličan z vďaky zaviezol chlapcov domov, my ostatní sme dorazili pred ôsmou večer,“ dodal Šuba. Pri autobuse čakal so šoférom a ďalšími funkcionármi. Horúci čaj s rumom išiel v Čechynciach včera večer na dračku.