Múzeum Attilu Kaszása

Umelec dostal krvácanie do mozgu. Odpadol v posilňovni pred vystúpením v Národnom divadle, stratil vedomie a museli ho oživovať. Z kómy sa už napriek lekárskej starostlivosti neprebral. Attila o tom, že má narušenú cievu, vedel, vedeli o tom i mnohí jeho priatelia.
„Jedným z jeho želaní bolo, aby rodný dom, v ktorom prežil roky mladosti, nezanikol. Preto ho ešte za svojho života venoval obci a zároveň nás požiadal, aby sme v ňom zriadili múzeum,“ informovala nás Ilona Mészáros, správkyňa Múzea Táiház v Žihárci. Uviedla, že Attila si želal, aby dom slúžil nielen ako pamiatka na neho samého, ale na celú minulosť a kultúru maďarského obyvateľstva.
„Vždy sa sem rád vracal, aby tu pobudol medzi svojimi blízkymi a známymi, zároveň aby sa v pokoji mohol venovať práci so scenármi svojich hier. Zároveň si želal, aby v tomto dome neprestal pulzovať život. Aj preto sme dom rozdelili na dve časti. Vpredu je zriadené múzeum pozostávajúce zo spálne a kuchyne. V tretej miestnosti sa schádzajú členovia maďarského spolku Čemadok a vo štvrtej chceme zriadiť múzeum vzniku a vývoja konopárstva.“
V múzeu sa nachádzajú najmä veci, ktoré charakterizujú niekdajší život obyvateľov Žihárca. Napríklad postele mladomanželov nie sú klasicky vedľa seba, ale za sebou. Tí vraj nespávali sami, ale v jednej izbe spoločne s rodičmi, aby sa vraj správali slušne, v súlade s božími prikázaniami. Postele sú vyzdobené pestro vyšívanými vankúšmi a prestieradlami. „Tie si ako výbavu doniesla nevesta. Výbavička novonarodených detí bývala vždy z bielych materiálov. Symbolizovali tým zároveň znak čistoty a ich nevinnosti,“ opisuje nám význam jednotlivých doplnkov spálne lektorka múzea.
Uviedla, že všetky predmety im venovali ľudia z obce. Jednou z dominánt výstavnej miestnosti sú aj historické varhany. Tie patrili Attilovým príbuzným.
Vystavené sú napríklad aj strieborné gombíky z kabátca jedného z jeho strýkov, ktorý žil približne štyri generácie dozadu. Kabátec sa už dávno rozpadol, gombíky sa do múzea v Žihárci dostali po úprave z Budapeštianskeho múzea.
Nájdeme tu i relikvie, ktoré im darovali z komárňanského divadla. Sú tu napríklad i šaty, v ktorých Attila Kaszás hral v Jókaiho hre Zlatého človeka. Rôzne predmety sú rozložené i na taburetke medzi oknami. Tam sedával najradšej. Nachádza sa tu napríklad popolník s jeho nedohorenou cigaretou. „Tá zhasla v polovičke, ako jeho púť na tejto planéte,“ ukazujúc na jeho pracovný stôl nám povedala Ilona Mészároš. Sú tu okuliare i jeho najobľúbenejšia kniha básní od Jozsefa Atillu, slávneho maďarského autora. V kuchyni sa zas nachádzajú ručne maľované taniere, rôzne nádoby, lis na cesnak, kotol a,kozub. Niečo pred vyše dvadsiatimi rokmi takéto kuchyne v Žihárci skutočne existovali, niektorí starší ľudia ich vraj v podobnom štýle majú zariadené dodnes.
Voda v krčahu sa počas leta udržovala čerstvá tak, že ho zakopávali do zeme, aby sa nezohrievala. V držadle krčahu bol napríklad otvor, aby z neho mohli piť aj malé deti.
Deti sem chodia aj teraz. Cez leto tu napríklad zorganizovali remeselnícky tábor, kde sa učili pôvodným remeslám. Ich prítomnosť pripomínajú niektoré nimi tu zanechané výrobky. S deťmi a ich rodičmi pripravujú v múzeu aj ďalšie podujatie , ktoré sa uskutoční 1. decembra pod názvom Čakanie na Vianoce. Deti tu budú vyrábať rôzne vianočné ozdoby, ako sú adventné venčeky na dvere, svietniky, pozlacovať orechy i anjelikov zo šúpolia. Opäť tu teda bude živo, tak ako si to herec vždy želal.
Attila Kaszás bol v Budapešti mimoriadne populárny. Aby jeho hviezda nikdy nezapadla, jeho spoluherci zorganizovali zbierku, vďaka ktorej mu prostredníctvom Budapeštianskeho observatória zakúpili pomenovanie jednej hviezdy v našej slnečnej sústave. Jeho hviezda sa volá Kaszás Attila Táde. Potvrdzuje to aj certifikát vydaný americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír. Vystavený je v pamätnej izbe na Attilu Kaszása v Žihárci.