Aj cez takúto optiku sa treba pozerať na ich účinkovanie a tabuľkové postavenie v medzinárodnej súťaži, kde mnohé ich súperky sa venujú iba športu. Pod Zoborom platí, že hádzanú robia hlavne z lásky, a to všetko popri svojich pracovných i rodičovských povinnostiach.
MY sme v práci navštívili spoľahlivú brankárku Janu Klenkovú. Tradičná opora Talárovej družiny je zamestnaná na čerpacej stanici na Levickej ulici v Nitre. „Zatiaľ som tu veľmi spokojná, pretože hlavne vďaka šéfovi stíham prácu i hádzanú. Majiteľ je tolerantný, vychádza mi v ústrety. Aj keď nemôžem byť na každom tréningu, na zápas som vždy k dispozícii. Samozrejme, že doma v rodine mi pomáha manžel,“ prezradila spoľahlivá ochrankyňa nitrianskej svätyne, ktorá spolu s manželom Jozefom vychováva pätnásťročnú dcérku Luciu a dvanásťročného syna Jozefa. Aj deti sú športovci, venujú sa hádzanej a hokeju. „Táto robota nie je fyzicky náročná, v prvom rade sa musím stále sústrediť, lebo ide o prácu s peniazmi. Je to taká „rodinná“ pumpa, máme veľa stálych zákazníkov,“ prízvukuje hádzanárka s dobrým reflexom i rýchlymi nohami, čo dokumentovala už aj v práci. „Raz jeden mladý chalan natankoval benzín za tisíc korún a chcel odísť bez zaplatenia, ale jeho plán mu nevyšiel. Ihneď som zadným východom vybehla a pri odchode som ho chytila,“ popísala s úsmevom Jana Klenková príhodu, za ktorú dal pred ňou klobúk dolu aj majiteľ čerpačky.