Písmo:A^-|A⁺00

„Zdá sa, že mu to ide čoraz lepšie,“ konštatoval jeho otec Peter. Spočiatku vraj ani Martin neveril, že môže až takto uspieť. „Vždy, keď sa vrátil z konkurzu, iba neveriacky krútil hlavou, že postupuje do ďalšieho kola. S hudbou však žil prakticky odmalička. Tá u nás znela od rána do večera, s gitarou v ruke som prešiel celú vojenčinu a podobne sme strávili nejedno popoludnie pri opekačkách v našej záhrade alebo na táborákoch pri Váhu,“ spomína jeho otec. Gitara vraj sedí v rukách aj Martinovi. Dal si s kamarátmi dokopy malú kapelu. „S gitarou v ruke spieval už na školských estrádach. Myslíme si, že vtedy sa to v ňom akosi prebudilo. Aby sa prihlásil do SuperStar bola akási spoločná iniciatíva. Teda zo základnej i súčasnej školy a, samozrejme, od nás,“ hovorí otec. Je si vedomý, že teraz už o účasti jeho syna v ďalších kolách rozhodujú svojimi esemeskami najmä diváci. Posiela ich aj on. Nie je vraj dôležité, či Martin vyhrá alebo nie. „Dosť dokázal už tým, že postúpil tak vysoko. Víťazstvo mu nezaručuje, že z neho bude super spevák. Budem rád, keď sa hudbe bude venovať podľa svojich predstáv. Podľa mňa je talentovaným hudobníkom. Ukázal som mu zopár akordov, všetko ostatné sa podľa bodiek a čiarok, ktoré mi nič nehovorili, naučil z internetu. Jeho obľúbeným štýlom sú americká punková hudba skupín Green Day či torontská Simple Plan.“ Tvrdšia hudba je vraj blízka aj Martinovmu otcovi.

Článok pokračuje pod video reklamou