Písmo:A^-|A⁺00

NOVÉ ZÁMKY. Pri medializovaní vysťahovania niekoľkých desiatok ľudí z objektov na Kasárenskej a Hradnej ulici niektorí úradníci Mesta síce tvrdili, že v meste osobitne neevidujú Rómov, iba Novozámčanov. Poukážme teda na problematiku neprispôsobivých občanov mesta Nové Zámky. Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, akým spôsobom sa zaobchádzalo s najchudobnejšími „Novozámčanmi“ pri deložácii z objektov na Kasárenskej ulici a Hradnej ulici, ktoré mesto aj s pozemkami predalo súkromnej firme za korunu. Mesto Nové Zámky v roku 2004 získalo finančnú dotáciu Úradu vlády SR vo výške 500-tisíc korún na vypracovanie projektovej dokumentácie na výstavbu 60 obecných nájomných bytov nižšieho štandardu určených práve na bývanie občanov v hmotnej núdzi na ulici Kasárenská a Hradná. Dotácia sa využila, výstavba sa však už nerealizovala. Možno mali radšej žiadať dotáciu na rôzne preventívne programy. Určite by priniesli lepšie výsledky, ako „utopický“ projekt nových domov s kostolom pre sociálne slabších občanov. Zbavili sme sa teda problému ľudí z Kasárenskej a Hradnej ulice? Najchudobnejší Novozámčania žijú stále v meste. Prichýlili ich známi na Murgašovej ulici. Majú strach, že ich deti zoberú do detských domovov. Zdevastovali domy Do roku 1990 väčšina z nich pracovala v technických službách. Posledných minimálne pätnásť rokov poberali sociálne dávky, z ktorých aj tí „slušnejší“ vedeli zaplatiť iba elektrinu a vodu. Mladí sa nevedeli nikde zamestnať, nemali vzdelanie, hrabali sa aj so svojimi rodičmi v smetiakoch. Cez zimu kúrili parketami, porozbíjali okná, rozobrali si strechu nad hlavami. Od hladu konzumovali koňa. Tieto prípady boli uverejnené aj v masmédiách. Poslanci mesta Nové Zámky sľubovali najchudobnejšej vrstve Novozámčanov prácu, nové domy a kostol. Skutočnosť nabrala smer k lepšiemu projektu – patentu, ako sa zbaviť chudoby len za jednu korunu. Najchudobnejší Novozámčania sa stali v meste neželanými. V okolitých obciach im pridelili zdevastované domy, ktoré sami starostovia obcí označili za neobývateľné. O tomto probléme odvysielali svoje senzačné príspevky všetky slovenské televízne stanice. Rodiny v hmotnej núdzi Základnou zásadou je zabezpečiť každej rodine dávku v hmotnej núdzi vrátane aktivačného príspevku a príspevku na bývanie. Treba zlegalizovať nájomné zmluvy podľa skutočného miesta bydliska. Legalizácia nájomných zmlúv môže byť motivujúcou aj v snahe udržiavať a zhodnocovať existujúci bytový fond. Dôležité je spísať dohodu o uznaní dlhu, určiť splátkový kalendár o vyrovnávaní dlhu tak, aby bol v rámci finančných možností rodiny aj realizovateľný (nízke splátky, a to aj za cenu, že dlh bude vyrovnaný v dlhom časovom horizonte). Mesto môže využiť zákonom stanovenú možnosť osobitného príjemcu na celú dávku hmotnej núdze, minimálne však na časť vo výške príspevku na bývanie. Čo urobiť s neplatičmi V prípade nezáujmu a odmietania rodín neplatičov môže samospráva využiť inštitút osobitného príjemcu celej dávky v hmotnej núdzi - z nej možno hradiť časť poplatkov za užívanie bytu. Všade, kde je vysoká koncentrácia osôb ohrozených sociálnym vylúčením, je možné v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zintenzívniť sociálnu prácu a činnosť komunitných pracovníkov. Už mali svoj Rómsky klub Svojho času sa vyše 500 Rómov prihlásilo do Rómskeho klubu. Združenie pre vzdelávanie detí, mládeže a dospelých (VDAM) vypracovalo projekty na pomoc rómskym občanom. Boli medzi nimi aj návrhy, ako opraviť zdevastované domy, kde mali pomôcť aj európske granty. Projekty a iniciatívy rómskej inteligencie sa však nerealizovali. Tak sa nedivme, že Rómovia sa ocitli na dlažbe. Aj tie deti a mládež, ktoré sa chceli vzdelávať vo voľnom čase, nedostali šancu. Dôkazom je rómsky súbor Kereko, ktorý zanikol len preto, lebo ho nikto nechcel financovať. Viacerí olašskí Rómovia si brali príklady od vzdelaných Rómov, chceli zakladať skupiny, divadlá, športové kluby a podobne. Rómska mládež mala záujem získať certifikáty rôznych remesiel, aby sa mohli zamestnať. Pre nedostatok financií aj pre neochotu akceptovať ďalšie projekty Rómsky klub nakoniec zanikol. Ako sme už spomenuli, na Murgašovej ulici momentálne žije chudoba. Do ďalšej budúcnosti treba pre ňu založiť aspoň sociálny klub. Deti a mládež by sa tak mohli vzdelávať a vychovávať nielen v školskom systéme, ale aj vo voľnom čase. Projekt Pre dôstojný život Združenie VDAM ho odoslalo Mestu, Nitrianskemu samosprávnemu kraju, splnomocnenkyni Anine Botošovej aj prezidentovi republiky. Ide o ďalšiu budúcnosť sociálne slabších občanov mesta Nové Zámky, bolo by chybou ho odsunúť alebo ignorovať. Združenie VDAM má za sebou už viacero projektov na pomoc rôznym organizáciám zameraným na kultúru a správnu výchovu detí a mládeže. Cieľom je v správnej výchove koordinovať aj ďalšie organizácie a záujemcov zo sociálne slabších vrstiev. Deti a mladí potrebujú pomoc. Obraciame sa na kompetentné orgány, aby podporili projekt Pre dôstojný život, ktorý môže byť do budúcna aj modelom pre ďalšie mestá v SR a Európskej únii. ⋌LADISLAV DRÁFI ⋌riaditeľ Združenia VDAM

Článok pokračuje pod video reklamou