Jubileum Základnej umeleckej školy v Galante

Založiť hudobnú školu dostala príkazom
Polstoročie v histórii jednej školy je obdobím, ktoré si zasluhuje zvýšenú pozornosť. Veď to už je obdobie, za ktoré vychovali stovky absolventov, z ktorých sa mnohí stali renomovanými umelcami v oblasti hudobnej kultúry. Pravdou však je, že nie z každého žiaka sa stal profesio-nálny umelec. Dôležité však je, že ho škola naučila vnímať a cítiť hudbu ako životnú potrebu a neoddeliteľnú súčasť bežného života. Zakladateľkou školy, ako i jej prvou riaditeľkou, bola Edita Maťašovská. V tejto funkcii pôsobila až do roku 1988.
„Ako prvá absolventka konzervatória z Galanty som od Povereníctva školstva dostala za úlohu založiť v Galante hudobnú školu. Dlhý čas na rozmyslenie som nemala. Napriek môjmu mladému veku som sa s odhodlaním pustila do tejto neľahkej úlohy. Na moje veľké prekvapenie o štúdium na našej hudobnej škole prejavilo záujem veľmi veľa detí. Začali sme s dvoma pedagógmi a takmer sedemdesiatimi prijatými žiakmi. Vyučovali sme hru na klavíri, neskôr pribudla výučba hry na akordeóne. V januári 1960 sme sa premenovali na Ľudovú školu umenia. Prví absolventi brány škôl opustili v školskom roku 1962/63, následne tu bol založený výtvarný odbor. V roku 1969 sa z iniciatívy pedagogického zboru školy podarilo založiť „Klub priateľov hudobného umenia v Galante“. Počas existencie klubu pedagógovia školy pripravili množstvo hudobných podujatí. Počet žiakov a pedagógov sa neustále rozrastal a škola postupne otvorila tanečný i literárno-dramatický odbor. V roku 1977 sa škola presťahovala do budovy v mestskom parku, v ktorej sídli dodnes,“ spomenula niektoré medzníky života školy jej bývalá riaditeľka Edita Maťašovská.
Nechali si len hudobný odbor
Od roku 1998 až do roku 1991 stála na čele školy Anna Takáčová. Po nej dva roky Milada Jahelková, rok Ildikó Baloghová, potom dva roky Eva Karasová a od roku 1997 až dodnes, teda presne desať rokov, stojí na čele školy syn bývalej riaditeľky, Ladislav Maťašovský. Práve on je najviac oprávnený pokračovať v tradíciách, ktoré na tejto škole započala jeho matka.
„Za veľmi dôležité roky v histórii našej školy považujem roky 1990 a 1992. V roku 1990 sa škola premenovala na Základnú umeleckú školu a po reorganizácii v roku 1992 sa rozčlenila na dve samostatné školy. V tej našej zostal hudobný odbor. Od môjho nástupu do jej čela sme sa snažili klásť väčší dôraz na to, aby škola tohto typu bola nielen centrom umeleckého vzdelávania, ale aj nositeľkou kultúry a kultúrnosti v meste, kde pôsobí. Na základe spomenutých poznatkov naša škola vypracovala a zrealizovala viacero projektov. Najväčším nadštandardným projektom školy je festival Galantské hudobné dni. Toto podujatie pozitívne zviditeľňuje školu a naše mesto nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V tomto roku prebieha už ich X. ročník. Začal sa 15. novembra a potrvá do 13. decembra. Od januára 2002 sa škola stala rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou na úseku školstva v pôsobnosti Okresného úradu v Galante a od júla 2002 prešla zriaďovateľská funkcia na samosprávny orgán – Mesto Galanta. Od roku 2003 znovu pracuje na škole hudobné teleso pod názvom „Galantské klavírne trio“, ktorého členmi sú pedagógovia školy. V tomto školskom roku navštevuje našu školu dvestodvadsať žiakov. Tí navštevujú klavírne, sláčikové, gitarové, spevácke a oddelenie dychových nástrojov. Škola spolupracuje s množstvom kultúrnych a spoločenských organizácií a inštitúcií v meste. Som hrdý, že k nášmu jubileu nám Ministerstvo školstva SR prepožičalo čestný názov „Základná umelecká škola Josepha Haydna“. Voľba mena Josepha Haydna nebola náhodná. Tento svetoznámy rakúsky skladateľ je nerozlučne spätý so šľachtickým rodom Esterházyovcov. Veď v ich službách pôsobil takmer tridsať rokov. Je známe, že Esterházyovci vlastnili na území Galanty svoje vidiecke sídla a naša škola stojí v mestskom parku len niekoľko desiatok metrov od jedného z nich. Tento významný hudobný skladateľ v Galante dokonca so svojim orchestrom i koncertoval. Potešilo ma aj gesto sochára Ladislava Sabu, ktorý zhotovil reliéf skladateľa z bronzu a bez nároku na honorár ho venoval škole,“ informoval nás Ladislav Maťašovský.
Hudbe venuje všetok čas
Zaujímavosťou školy je i to, že zo súčasných 220 žiakov sa 110 učí hre na klavíri a z celkového počtu je až 132 dievčat. Okrem uvedeného štúdia pri škole funguje i štúdiu pre dospelých, ktoré v súčasnosti navštevuje až osemnásť dospelých. Tu dominuje záujem o hru na gitaru.
V súčasnosti je najlepším žiakom školy siedmak Marek Kači. Pochádza z hudobnej rodiny, jeho dedko bol tiež klaviristom, a v hudobnej skupine hrá i jeho otec. K hudbe teda nemal ďaleko. Spýtali sme sa ho preto na jeho vzťah k hudbe.
„Na svete podľa mňa nie je človeka, ktorý by sa s hudbou pravidelne nestretával. Niekto len hudbu počúva, niekto ju aktívne i hrá. Pre mňa osobne je hudba viacvýznamový fenomén a má množstvo funkcií. Jednou z najdôležitejších je estetická funkcia, lebo hudbu vyhľadávame hlavne pre jej krásu. Hudbu potrebujeme, aby sme aspoň na chvíľu mohli počúvať niečo dokonalé. Môžem teda povedať, že hudba je umenie prebiehajúce v čase a život bez hudby si už vôbec neviem predstaviť. Je so mnou pevne spojená, rozochvieva moju fantáziu, obohacuje ma a prináša do môjho bytia radosť a harmóniu. Mnohí kamaráti sa mi vysmievajú, že oni by veru toľko času hudbe nevenovali. To však od môjho predsavzatia nemôže odradiť. Mojím cieľom je skončiť Konzervatórium a chcem stať sa vynikajúcim klaviristom,“ zdôraznil Marek Kači, ktorého učiteľkou je Beáta Tomčányiová.