„Odmala bola športovo založená, už v dvoch rokoch stála na kolieskových korčuliach. Prišiel čas, kedy ju zaujal hokej, no holdovala aj hádzanej. Syn potreboval novú výstroj. Kúpili sme mu ju, bola mu však malá. Dcéra si ju vyskúšala a chcela hrať hokej. Najprv sme si mysleli, že to berie ako zábavu, no potom sme pochopili, že ju to bude baviť,“ začali s rozprávaním Sonini rodičia. Jej hokejové začiatky neboli práve na ľade. „Keď mal brat tréningy, trénovala som vedľa mantinelu na štadióne. Hokej som začala hrať v piatich rokoch a moje prvé zápasy prišli v treťom ročníku,“ pridala sa k rozhovoru aj Sonička.
Športové bunky zdedila po otcovi. „Syn hráva hokej za ôsmakov v Nových Zámkoch, aktívne som hral aj ja, po dorastenecký vek,“ rozprával otec Martin. Žiačke hokejovej triedy na ZŠ Nábrežie mládeže trvalo zaradenie sa do kolektívu chlapcov omnoho dlhšie. „Odkedy chodím s chlapcami do jednej triedy, zastávajú si ma a sú mi veľkou oporou. Mám tam veľa dobrých kamarátov. Dokonca sa delím o šatňu na štadióne aj s Barborou Látečkovou, ktorá je útočníčka, trénuje v Nitre a hráva za Levice.“
Soňa by post brankárky nevymenila, priniesol jej už veľa úspechov. ,,Získala som dvakrát ocenenie za najlepšieho brankára turnaja a mám sedem medailí,“ pokračovala mladá brankárka, ktorej vzorom je Ján Lašák.
V hokeji chce pokračovať aj naďalej, rodina jej drží palce. „Všetci sa tešíme, že sa jej v hokeji aj v škole darí. Nebudeme jej záľubu zakazovať. To, čo robí, nech robí poriadne,“ dodali šťastní rodičia.
