Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Lekárka a rehoľná sestra Veronika pomáha ľuďom chorým na AIDS

Svoj život sa rozhodla zasvätiť ľuďom, ktorí trpia smrteľným ochorením AIDS. Pomáhala im počas svojho pôsobenia v Ghane, kde prežila 6,5 roka. Rehoľná sestra a lekárka Veronika Theresia Racková dnes žije v Ivanke pri Nitre. Pôsobí tam ako provinciálna pre

dstavená Kongregácie Misijných sestier Služobníc Ducha Svätého. Ovplyvnil ju osud ghanskej matky „Počas svojho pôsobenia v Ghane som sa ako lekárka stretla s mnohými ťažko chorými a zomierajúcimi ľuďmi. Na AIDS som videla zomierať aj malé deti, ktoré sa infikovali od matky. Strašne ma to bolelo, zo začiatku som aj plakala, no nemohla som to zmeniť,“ hovorí sestra Veronika Theresia, rodáčka z Bánova pri Nových Zámkoch. Sama nevie prečo, no najviac ju zasiahol príbeh ženy, ktorá bola približne v jej veku. „Keď prišla na kliniku, zomierala. Pri rozhovore s ňou som zistila, že bola po smrti manžela nútená ísť na ulicu a obchodovať s vlastným telom, aby mohla uživiť svoje deti. Okrem toho, že bola chudobná, bola aj negramotná, takže o nebezpečenstve infikovania sa vírusom HIV nič nevedela,“ spomína si sestra na osud ghanskej matky. Práve ten ju najviac ovplyvnil pri rozhodnutí dať svoj život do služby ľuďom chorým na AIDS. „Tá žena túžila nájsť lásku a šťastie, namiesto toho sa vrátila domov na vidiek chorá a sklamaná. O niekoľko dní sme ju pochovali. Zomrela na ťažký zápal pľúc, lebo jej imunita bola zhubným vírusom HIV veľmi oslabená. Uvedomila som si, že mohla ešte žiť, keby sa stretla s niekým, kto by jej pomohol, usmernil ju,“ dodáva sestra. Stotožňuje sa s výrokom pápeža Jána Pavla II.: Bojovať proti AIDS je povinný každý človek. „Naše sestry pracujú s chorými na AIDS na všetkých kontinentoch, je to prioritou našej poslednej generálnej kapituly,“ hovorí žena, ktorá v Prahe vyštudovala medicínu. Do služieb cirkvi vstúpila v Nemecku, kam v roku 1984 emigrovala. Chorým sa boja podať ruku Na africkom kontinente, kde pôsobila vyše šesť rokov, žijú až dve tretiny HIV pozitívnych ľudí. Okrem smrteľnej choroby musia zápasiť aj s diskriminá-ciou, predsudkami a nevedomosťou svojho okolia. „AIDS zostáva v Afrike veľkou stigmou, chorých ľudí odsúvajú aj ich príbuzní. Majú strach s nimi žiť pod jednou strechou aj podať im ruku. Niekedy ich úplne „odizolujú“, urobia pre nich len to najnevyhnutnejšie. Vidieť to bolo veľmi bolestné. Našou úlohou je viesť ich k tomu, aby chorých akceptovali.“ Sestra si spomína, ako raz pred dverami konventu našli odloženého novorodenca. Ukázalo sa, že bol infikovaný HIV. Sestry sa o neho istý čas starali, nakoniec si po bábätko prišli príbuzní. Šíreniu smrteľného vírusu napomáhajú - okrem veľkej chudoby a nevedomosti - aj niektoré praktiky tradičných náboženstiev. Patrí medzi ne aj obriezka u mladých dievčat, ktorá je síce oficiálne zakázaná, no napriek tomu sa ďalej praktizuje. Ťažko si predstaviť, že by sa nástroje v buši sterilizovali. „Problémom je aj promiskuita, no my sme kondómy nepropagovali, je to proti nášmu presvedčeniu. Myslím si, že to ani nie je definitívne riešenie. Niektoré kondómy totiž boli nekvalitné, materiál sa v trópoch poškodil. Pravdou tiež je, že o ne domáci nemali veľký záujem.“ Mnohí o tom, že majú AIDS, vôbec nevedia a ani nechcú vedieť, nechcú s tým byť konfrontovaní. „Kto na to má, snaží sa dobre jesť, aby nebol vychudnutý a nepodozrievali ho, že je infikovaný,“ hovorí sestra. Niektorí sa o HIV dozvedia náhodou, na základe testov, keď idú do nemocnice na nejakú operáciu. „Riziko nákazy je pre personál veľmi veľké. V čase, keď som v Ghane pôsobila, sme napríklad nemali elektrinu. Stačilo, aby ste si nevšimli drobné poškodenie rukavíc a na ruke mali ranku... Ja som tam napríklad opakovane darovala krv a vtedy mi robili test na HIV – hovorila som si, božemôj, dúfam, že nebude pozitívny.“ Na operačnej sále boli jedovaté kobry Sestra Veronika Theresia pracovala na klinike v 6-tisícovom mestečku, kde bola jedinou lekárkou, aj vo väčšej nemocnici v 12-tisícovom Damongu. Tej dokonca istý čas šéfovala. „Pre niektorých mužov bolo ťažké prijať, že ich nadriadenou je žena. Ale mala som výhodu, pretože som biela - nás rešpektovali viac ako miestne ženy.“ Podmienky v nemocniciach v najväčších mestách sú vraj na relatívne dobrej úrovni, ale tam, kde pôsobila sestra Veronika Theresia, bola situácia iná. Operovali často len pri svetle baterky, a keď bolo obdobie sucha, pacienti si museli vo vedrách priniesť vodu, aby sa mohli umyť. „Niekedy nám na oddelenie vbehli kurčatá, inokedy sme na operačnej sále mali hadov. Stalo sa, že kobra poštípala pacienta, ale aj nemeckú misionárku, ktorá pomáhala v laboratóriu. Paradoxne pracovala pre firmu, ktorá vyrába sérum proti hadiemu uštipnutiu.“ Kobry často končia aj na tanieroch Ghančanov, rovnako ako psy či mačky. Výživné sú pražené mušky, ktoré sa rozmnožia počas obdobia dažďov. Sestra však nič z toho neochutnala, hoci jej domáci tieto „lahôdky“ ponúkali. Dieťa, o ktorom si myslela, že je mŕtve, ju chytilo za prst Hoci v Ghane videla zomierať veľa pacientov, má aj radostné zážitky. „Raz sme mali napríklad na oddelení asi dvojročného chlapčeka s tuberkulózou. Bol veľmi vychudnutý, vyzeralo to, že neprežije. Postupne sa však jeho stav zlepšoval a ja som sa tešila na vizity, pretože keď som k nemu prišla, vždy začal tancovať.“ Sestra nikdy nezabudne ani na tehotnú matku, pri ktorej si všetci mysleli, že jej bábätko už nežije. Bola práve Veľká noc. „Nepočuli sme, ani necítili žiadne pohyby dieťaťa. Urobili sme cisársky rez a ja som už bola pripravená na to, že je mŕtve. A zrazu som zacítila, ako mi niekto chytil prst na ruke – bol to chlapček... Ďakovala som Bohu, že mi dal taký krásny dar. Bola to moja najväčšia Veľká noc. O život treba vždy bojovať až do poslednej chvíle. A to je potrebné aj u ľudí s AIDS - aj oni chcú žiť, a keď príde ich čas, dôstojne zomrieť.“ Ghančania sú podľa slovenskej sestry napriek všetkému radostní, veselí a pohostinní. „Berú život taký, aký je, nelámu si nad všetkým hlavu, vidia veci pozitívne.“ Ani pohreb, ktorý trvá niekoľko dní, vraj neberú tragicky: „Plačú, ale aj tancujú a spievajú. Je to veľmi dobre, pretože takto môžu spracovať svoje emócie. To sa mi veľmi páčilo, u nás sa pocity veľmi potláčajú,“ konštatuje sestra. Do Afriky sa ešte plánuje vrátiť: „Chcem ísť pomáhať chorým na AIDS.“ Keby ju nezvolili za provinciálnu predstavenú, bola by teraz v juhoafrickej Botswane._novy_riadok_

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  2. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  3. Bezbariérové vozidlo
  4. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Ruža zmeny
  10. Úpravy automobilov pre ZŤP
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 988
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 228
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 975
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 801
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 566
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 178
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 515
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 202
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 138
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 906
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Hovoria mu aj simulant a súkromník. Nech sa príde Messi pozrieť na mňa, smeje sa

Seredský rodák má v piatej lige Juh bilanciu viac ako jeden strelený gól na zápas. Odstaviť kompletne šport na amatérskej úrovni je choré, hovorí.

Martin Hindák - na snímke vľavo z roku 2005, v strede ako reprezentant SR v plážovom futbale a vpravo po úspechu v rakúskej regionálnej lige.

V nitrianskej nemocnici je 61 infikovaných zdravotníkov, testujú všetkých pacientov

Pre COVID pacientov vyčlení nemocnica ďalšie poschodie v chirurgickom pavilóne. Plánované zákroky od dnešného dňa redukuje.

Chirurgický (vľavo) a liečebný pavilón.
Jaroslav Dóczy.

Mesto Nitra sčítalo už sto percent svojich domov a bytov

Do systému sčítania domov a bytov vstúpilo v Nitrianskom kraji zatiaľ 352 z celkového počtu 354 obcí. Celkovo je v regióne sčítaných 69 percent.

Ilustračná snímka bytového domu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?