Písmo:A^-|A⁺00

onom. Darčeky si dávajú na Nový rok Ruská pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom, podľa ktorého vychádzajú Vianoce na 7. januára. Deň predtým, 6. január, je posledný deň pôstu. Sviatok pravoslávnych Vianoc sa však začína objavením sa prvej hviezdy. Vianočné rituály, ktoré sa u nás spájajú so Štedrým večerom, sa v Rusku viažu s koncom roka a vítaním toho nového. V noci z 31. decembra na 1. januára obchádza domy aj Dedo Mráz a pod ozdobenými stromčekmi – jolkami necháva pre deti darčeky. Na rozdiel od amerického Santa Klausa nemá krátky kožuštek ale dlhý kožuch. Spoločnosť na cestách mu vždy robí jeho vnučka Snehulienka. Je všeobecne známe, že tradíciám a oslave Vianoc režim bývalého Sovietskeho zväzu neprial, po jeho rozpade v roku 1991 však ich čaro u našich východných susedov ožilo. Niektoré ruské vianočné zvyky sú podobné tým našim, niektoré odlišné a s niektorými sa v Rusku nestretli. Význam slova „advent“ Denis nepozná a rovnako mu nič nehovorí ani zvyk zapaľovania sviec na adventnom venci. Doma ho nemajú a či sa to zvykne robiť v iných rodinách, nevie. „Nemáme špeciálne duchovné prípravy na Vianoce, ale ľudia si zvyknú dávať predsavzatia do nového roku, chcú začať nový život. Máme obdobie štvortýždňového pôstu pred Vianocami, ale ten zvyknú dodržiavať len veľmi nábožní ľudia, a tých je málo. Tí si na Nový rok ani nevypijú, ani nejedia mäso a čakajú až na vianočné sviatky v januári,“ opisuje Denis Iľjin. Dodáva, že v pravoslávnom kalendári je najdôležitejším sviatkom Veľká noc a Vianoce sú až za ňou. „Počas existencie Sovietskeho zväzu nebolo veľa veriacich, a preto veľa ľudí považuje za najväčšiu oslavu príchod Nového roka,“ vysvetľuje, prečo Rusi oslavujú a obdarúvajú sa ešte pred samotnými pravoslávnymi Vianocami. Predvianočný „ošiaľ“, nákupy a prípravy teda súvisia práve s oslavou Nového roku. Darčeky závisia, samozrejme, od peňaženky. „Moja mama pred Novým rokom premýšľa a ráta, ktorí príbuzní majú koľko detí, aby pripravila balíček pre každého. A pravdepodobne je to tak asi v každej rodine,“ hovorí s úsmevom Denis Iľjin. Na stromčeku klasika a na stole kaviár Asi v polovici decembra sa v centrách miest objavujú trhy so živými stromčekmi. Ceny sa podľa Denisa pohybujú od 200 rubľov za meter výšky, čo je v prepočte na koruny približne rovnaká cena ako u nás. Tiež závisia od toho, či je „jolka“ z dovozu alebo od domáceho dodávateľa. Stromčeky sa zdobia tak, aby na Silvestra pod ne mohol Dedo Mráz doniesť darčeky. Na trhu s vianočnými ozdobami sa objavujú rôzne druhy, aj umelohmotné, ľudia podľa Denisa zostávajú verní tradičným skleneným. „Jednoducho, chcú mať na stromčeku to, čo na ňom mávali v detstve.“ Denis Nikolajevič Iľjin trávi Nový rok a Vianoce s rodičmi a bratovou rodinou doma v Rostove. Oslava sa začína 31. decembra asi o jedenástej večer. Dôležité je, aby na stole bolo veľa dobrého jedla, ale aby nebolo ťažké a mastné. „Dá sa povedať, že večera je sviatočná ako u vás na Štedrý večer. Je to taká slávnostná udalosť, že ľudia sa snažia zabezpečiť na stôl aj to, čo si počas roka nedoprajú. Napríklad kaviár či už červený alebo aj drahší čierny,“ vysvetľuje Denis. Ryba sa na Vianoce neservíruje, v Rusku je však ako sviatočné jedlo obľúbená kačka, upečená s jablkami, alebo hus. V Denisovej rodine nechýba na stole šalát podobný nášmu vlašskému, do ktorého sa pridáva vajíčko a červený kaviár. Do polnoci si rodina pripíja a spomína na to, čo zažila v starom roku. Ak v ňom bolo niečo nepríjemné, neštrngajú si - aby sa zlé veci v novom roku nevrátili. Do práce nechodia, cestujú za príbuznými Neodmysliteľnou súčasťou ruských Vianoc sú tradičné ruské filmy a rozprávky. „Niektorí ľudia zabúdajú na celé sviatky, keď v televízii dávajú ich obľúbený film. Pozrú si ho aj dvadsiaty či tridsiaty raz,“ hovorí s úsmevom Denis. Klasickým filmom ruských Vianoc je podľa neho film Irónia osudu a tradične sa na Vianoce púšťa aj u nás známy Mrázik. Prostredníctvom televízie sa niekoľko minút pred Novým rokom prihovára k ľuďom aj prezident, najčastejšie vraj s pohárom šampanského a s Kremľom v pozadí. Televízia vysiela aj priamy prenos z omše, ktorú slávi v noci zo šiesteho na siedmeho januára patriarcha, najvyšší predstavený pravoslávnej cirkvi v Rusku. Bohoslužba, počas ktorej sa celú noc stojí, sa vysiela z Chrámu Krista Spasiteľa v Moskve. V období pravoslávnych Vianoc, od prvého do siedmeho januára, Rusi do práce nechodia. Ak do tohto obdobia pripadne nejaký víkend, je to aj desať voľných dní. Naši východní susedia ich podľa Denisa využívajú hlavne na cestovanie za rodinou a známymi. Vzhľadom na rozlohu Ruska nevyznie prehnane, keď Denis hovorí aj o stovkách kilometrov. Aj pošte trvá dlhšie, kým príde k adresátovi. Príbuzným v Moskve (vzdialenej od Rostova, kde býva, 1100 kilometrov) a Vladivostoku posiela Denisova rodina vianočné pohľadnice dva týždne pred sviatkami. Vtipy o lenivých mužoch a o stromčeku Oslavy novoročných sviatkov sa v Rusku vo všeobecnosti končia 14. alebo 15. januára, keď sa oslavuje Nový rok podľa juliánskeho kalendára. Už to ale nie sú búrlivé oslavy, sú bez petárd a ohňostrojov. 14. januára sa však pripravuje špeciálne jedlo - pirohy s prekvapením. Keď si niekto v pirôžku nájde mincu, znamená to, že v novom roku bude bohatý, keď soľ, bude plakať a smútiť, keď múku, bude mať veľa mučenia a trápenia. Cukor v pirôžku znamená sladký život, korenie ostrý a prstienok predpovedá svadbu. Tieto pirohy plnia na juhu Ruska, kde Denis žije, tvarohom alebo zemiakmi a volajú ich „vareniki“. V Moskve sa pripravujú „peľmene“, a tie sa plnia mäsom. Pri otázke, kedy Rusi zvyknú vianočný stromček „spratať“, sa učiteľ ruštiny zasmeje: „Je to typická mužská robota. Ale niektorí muži sú leniví, a tak v ich rodinách stojí stromček až do marca. O tom, kedy a kto by mal upratať stromček, existuje u nás veľa vtipov.“ Úsmev na tvári sa Denisovi objaví, aj keď sa ho pýtame, ako je to s povestným vzťahom Rusov k alkoholu a či sa spája jeho konzumácia aj s Vianocami. „Viete, v Rusku sa s alkoholom spája každá udalosť,“ priznáva s úsmevom Denis.

Článok pokračuje pod video reklamou