Ako ste sa v Turecku udomácnili?
- Začiatky bývajú vždy ťažké. Mojou výhodou bolo to, že som prišiel dva dni pred zápasom a nemal som čas rozmýšľať nad tým, že som ďaleko od rodiny. Mojou úlohou bolo najprv zvládnuť zápas a predviesť sa pred divákmi, čo mi vyšlo, keď som v mojom prvom zápase tureckej ligy vychytal nulu proti Besiktasu Istanbul.
Na čo si bolo najhoršie zvyknúť vo vašom novom pôsobisku?
- Snažil som sa čím skôr zabývať a zžiť sa s novou krajinou, aby som nebol takpovediac odrezaný od sveta a necítil samotu. Je však pravda, že mi chýbala rodina, priateľka a kamaráti. Svoje pôsobenia ale beriem ako novú skúsenosť, aj keď na úkor vecí ako je rodina.
Akú úroveň má najvyššia turecká súťaž?
- Počúval som rôzne názory od chalanov, ktorí tam hrali. Z mojej skúsenosti je to kvalitná liga, v ktorej je veľa tureckých reprezentantov a zahraničných hráčov. Súťaž je rýchla, tvrdá, technická a spĺňa európske parametre. Je to naozaj náročná liga.
Aká vládne atmosféra na štadiónoch?
- Turci sú naozaj horkokrvní fanúšikovia. Vedia spraviť super atmosféru. Sú to skutoční futbaloví fanatici.
Aká je úroveň a vybavenie klubu, v ktorom pôsobíte?
- So Slovenskom určite neporovnateľné. Čo sa týka materiálnych vecí, regenerácie a podmienok, jedným slovom super. Každý hráč sa môže naplno venovať futbalu.
V lige bojujete o záchranu, ale v poslednom období ste spravili dobré výsledky.
- Prvé štyri zápasy druhej polovice sezóny sa nám vydarili. Zlepšila sa nielen nálada v klube, ale aj v šatni, keďže sme sa odlepili od miesta, ktoré znamená vypadnutie. Naším cieľom je záchrana, nad ničím iným ani nerozmýšľame. Sústredíme sa preto na každý zápas.
Ako ovplyvňujú náboženské zvyklosti tamojší futbal?
- Zo sprchy sa napríklad chodí iba zahalený. I keď sa to netýka futbalu, Turci majú modlitby v piatok, nie ako my, v nedeľu. Letný ramadan však na športovcov vo zvláštnej miere nepôsobí, futbalisti fungujú ako profesionáli.
Ako trávite voľný čas ďaleko od domova?
- Keď nie je tréning, idem do mesta, behám po obchodoch, zájdem na dobrý obed či večeru. No a keď som na byte, využívam na komunikáciu s priateľmi skype, sledujem, čo sa deje na internete a zabávam sa veľa hodín aj pri playstation. V januári ma prišli navštíviť priateľka Katka aj s malou dcérou Katarínkou. Boli tam tri týždne a veľmi sa im páčilo.
Našli ste si v klube dobrého kamaráta?
- Srb Rado Batak mi pomohol povybavovať veľa vecí. Mnoho času som strávil aj s ním. Je tam ale veľa dobrých chalanov. Sme dobrá partia a nikto sa nepozerá, či ste legionár alebo domáci.
Viete sa dorozumieť po turecky, napríklad aj v obchode?
- Stále pracujem na tom, aby som sa zlepšoval aj v jazyku. Niečo sa už na mňa určite nalepilo. Pri sebe mám vždy anglický aj turecký slovník.
Po piatich mesiacoch účinkovania v novom klube vládne spokojnosť?
- Ja som typ človeka, ktorý nie je nikdy spokojný s výkonmi. Vždy si dávam cieľ ísť vyššie. V Turecku je to o inom. Mňa to ťahá stále do Európy. Momentálne však všetky sily vrhám do Ankary a zatiaľ sa nesťažujem.
V kabíne futbalistov Nitry ste mali renomé zabávača, ako je to vo vašom novom klube?
- Stále si neodpustím poznámky, ktoré by pobavili hráčov. Turci si zvykli už aj na niektoré slovenské slová, ktoré sa na nich nalepili. Rado Batak mi rozumie po slovensky. Vždy sa smeje a prekladá domácim moje vtipné komentáre.
V osemnásťčlennom kádri trénera Jána Kociana na prípravný zápas proti Maďarsku figuruje 14 legionárov, medzi ktorými je aj vaše meno. Očakávali ste pozvánku?
- Musím povedať, že áno. Určite ma potešila a trénerovi sa budem snažiť dokázať, že so mnou môže aj naďalej počítať. A som tiež veľmi rád, že som mohol prísť domov na Slovensko.
Z mesta pod Zoborom ste odchádzali počas výbornej jesene pod taktovkou Pavla Hapala. Stále sledujete počínanie vašich bývalých spoluhráčov?
- Som Nitran a ním aj vždy budem. Výsledky chalanov nie sú pre mňa žiadnym prekvapením. Dokazujú, že futbal robia profesionálne a potvrdzuje sa aj ten fakt, že v klube sa odvádza kus dobrej roboty. Nitru budem sledovať aj naďalej a držím jej palce.
⋌
