Písmo:A^-|A⁺00

Panský život plný poľovačiek, kvalitného vína, jázd na koňoch, golfu, rybačiek a luxusných večierkov dostal v Belej zelenú. Honosné miesto, ktoré bolo ešte pred pár rokmi takmer ruinou, sa teraz dostáva do pozornosti aristokracie z celého sveta. Väzenie pre vyberačov daní Rod Ullmannovcov, z ktorého grófka pochádza, mal kedysi na území južného Slovenska zvučné meno. Okolo roku 1900 kúpil kaštieľ v Belej barón Ullmann, pradedo grófky. Spravil z neho letné sídlo, kam z Budapešti chodili Ullmannovci na poľovačky. Zámoček žil v harmónii s malou dedinkou, mnohí jej obyvatelia u grófov pracovali. V štyridsiatych rokoch minulého storočia kaštieľ znárodnili, rodina úplne prišla o svoje majetky. Boli prenasledovaní a z Maďarska odišli do Nemecka, kde sa aj grófka narodila. Zo zámočku bolo za tie roky všeličo. Traduje sa, že kým ho nemali vo svojej správe Ullmannovci, slúžila jeho časť aj ako väzenie. Predošlí páni doň údajne zatvárali dotieravých vyberačov daní a poplatkov. Za komunistov boli v zámku sklady. O budovu sa však neskôr nikto nestaral, a tak začala postupne chátrať. O stav bývalého rodinného majetku sa začala zaujímať až grófka Ilona a jej mama Alžbeta. Ľudia grófku spoznali Ilona von Krockow do zámku po prvý raz prišla v polovici osemdesiatych rokov. „Boli sme pozvaní na poľovačku do Tatabánye v Maďarsku. Odtiaľ sme prišli do Belej, niekto nám poradil, ako to tu nájdeme. Ľudia videli auto s neznámou ešpézetkou. Pamätám si, ako vychádzali na ulicu. Niektorí starší obyvatelia ma spoznali, hoci ma nikdy predtým nevideli. Hovorili mi o starých časoch, vzali ma aj domov a ukazovali mi staré fotografie. Bolo to dojímavé a milé zároveň. Pokiaľ ide o kaštieľ, už vtedy bola stavba zdevastovaná, hoci nie až tak veľmi. Miesto spravovali úrady, takže úplne opustené a zanedbané nebolo,“ spomína si grófka. Keď to hovorí, sedí s manželom v salóniku zariadenom starožitnosťami. Popíjajú biele víno s kockami ľadu. Ani jediný kus nábytku v miestnosti a ani v celom zámku nie je pôvodný. Všetko vyberala ona s dcérou a najatí dizajnéri. Deväťdesiate roky skazu kaštieľa dovŕšili. Rozsiahle panstvo sa miestnym rozpadalo pred očami. Okná povybíjané, strecha preborená, dvere vyvalené. Taká bola pýcha obce. Čo nezničil zub času, to dokončili vandali. Interiér kompletne rozkradli, z pôvodného zariadenia sa okrem malého písacieho stolíka v kaplnke nezachovalo vôbec nič. Aké mala šľachtická rodina dôvody, aby sa vôbec začala zaujímať o schátraný kaštieľ? „Je to ťažké vysvetliť. Bola by však škoda, ak by sme premárnili šancu a definitívne tak prišli o miesto, ktoré využívala otcova rodina ako svoje letné sídlo,“ hovorí Ilona von Krockow. Malý Davos Keď sa v roku 2000 dozvedela, že kaštieľ v Belej je možné kúpiť v dražbe, neváhala a zvolala rodinnú radu. A tá jej zámery odobrila. Schválili, že zámok zrenovujú a spravia z neho luxusný Zámocký hotel Belá. Skúsenosti už mali – gróf Matthias získal späť do vlastníctva zámoček v Poľsku a tiež ho premenil na hotel. Zámerom grófov bolo vytvoriť v Belej päťhviezdičkový hotel, ktorý bude predstavovať jednu z najlepších adries v slovenskom hoteliérstve. Svoj projekt manželia nazývajú Raj východu, gróf Matthias dokonca zašiel ešte ďalej. Vďaka plánom, že z kaštieľa by sa mohlo stať miesto rokovania európskych lídrov, hovorí o zámočku ako o „malom Davose“. Historický zámoček má vytvoriť scenériu pre rozprávkové svadby, rodinné oslavy, konferencie, rokovanie vlády, bankety. Ponúkať bude napríklad netradičné športy – hostia si tu zahrajú golf na ihrisku s osemnástimi jamkami, zajazdia si na sedemdesiatke koní alebo pôjdu na poľovačku. Na návštevníkov čakajú aj wellness centrá a kúpele. Vďaka svojej výhodnej polohe sa z Belej budú robiť výlety do Budapešti, Viedne aj Tatier. Sobáš šľachticov Mimochodom, noc v jednej z izieb zámockého hotela vyjde návštevníka na 125 až 250 eur, čo je v prepočte suma asi od 4 300 do 8500 korún. Každá izba je však originál. Do interiéru mal čo povedať aj svetoznámy dizajnér Axel Vervoordt z Belgicka. Celý kaštieľ pôsobí nádychom stariny, hoci niektoré veci sú nové. Nábytok aj vybavenie zháňala grófka po celej Európe. Pomáhala jej dcéra, ktorá vyštudovala dizajn. K miestu získala silnú náklonnosť a do Belej sa rada vracia. Dokonca sa v kaštieli konala aj jej svadba. Dcéra grófov sa vydávala v októbri minulého roka v ostrihomskej kaplnke, hostinu usporiadali v zámočku. So svojím španielskym manželom si pozvali šľachticov z niekoľkých kontinentov. Celú spoločnosť tvorilo 220 hostí. Grófka si údajne priala čašníkov z Nemecka, slovenskí čašníci mali podľa miestnych ľudí dovolené obsluhovať len svojich nemeckých kolegov, priamo k tanierom aristokratov sa nedostali. Pracujúca aristokracia Matthias a Ilona majú štyri deti, rozlezené sú po celom svete. Všetky Belú videli - grófka tvrdí, že bez ich súhlasu by sa do projektu nepustila. „Na Slovensku aj v Maďarsku boli prvý raz. Za bývalého režimu sa hranica prekračovať nemohla. Rodina môjho otca bola prenasledovaná, najskôr nacistami, neskôr komunistami. V roku 1946 museli z Maďarska utiecť, pretože boli na čiernej listine. Otec nám predtým nedovolil chodievať do Maďarska, obával sa, že by sa nám mohlo niečo stať. S matkou sa zoznámil až po príchode do Nemecka. Do Belej prišla po prvý raz asi pred piatimi rokmi, dovtedy poznala kaštieľ len z fotiek a rozprávania. Moje deti si to tu zamilovali. Vedela by som si predstaviť, že dcéra, ktorá tu mala sobáš, sa tu usadí. Samozrejme, až neskôr, teraz sa ešte musia venovať práci a zarábať svoje vlastné peniaze.“ Áno, aj taký je život dnešnej modernej aristokracie. Neoddáva sa len radovánkam, ale aj na seba zarába. Dokumentujú to všetky štyri deti grófky. Jej ďalšia dcéra je právničkou vo veľkej právnickej firme v Londýne, mladšia dcéra pracuje v New Yorku na rozvojových programoch pre Afriku, ktoré bežia pod hlavičkou OSN. Najmladší, len dvadsaťročný syn, ešte študuje. Gróf Matthias je riaditeľom rodinnej banky, kde sa angažujú aj ďalší členovia rodinného klanu. Pracujú v podstate všetci. Život šľachty je dnes iný ako v minulých storočiach. „Máme titul, ale ten je súčasťou nášho priezviska. Skutočnosť, že sme súčasťou aristokracie, nás veľmi nezaväzuje. Prispôsobili sme sa modernému svetu, v bežnom živote nežijeme v zámkoch. Naše deti boli vychované odlišným spôsobom ako my, sú si vedomé, že musia žiť svoj život a zarábať svoje vlastné peniaze. Výhodou, ktorú dodnes pociťujeme, sú konexie – stačí, ak si šľachtické rodiny zavolajú a nemusia sa pritom ani poznať. Pozývame sa takto na poľovačky, ale aj si pomáhame. Mať mnoho kontaktov po celom svete je úžasné,“ dodáva grófka. Kvalitné vína So svetom rodiny von Krockow sa spájajú aj kvalitné vína. Vyrábajú ich v Belej a prostredníctvom svojich kontaktov ich dokázali exportovať takmer do celého sveta. Kedysi vlastnili takmer všetky vinice v okolí obce. Dnes majú len asi päť hektárov vlastných viníc. Množstvo hrozna ale z okolia kupujú, lisujú ho a balia do fliaš. Po návrate grófov do Belej sa takmer okamžite stala značka Château Bela vyhľadávaným kvalitným vínom. Získala niekoľko ocenení na medzinárodných súťažiach. Grófi do kaštieľa vrazili oveľa viac, ako očakávali. Ilona von Krockow zaváha pri otázke, či by to spravila znovu. „Bolo to náročné, aj finančne, aj na našu vloženú energiu. V živote to ale tak chodí – najskôr musíte riskovať a niečo vyskúšať a až potom uvidíte, či sa vám to vráti. Sme len na začiatku, ale perspektívy sú dobré.“ ⋌TOMÁŠ HOLÚBEK

Článok pokračuje pod video reklamou