SLABÉ ZIMY PREDSTAVUJÚ PRE PARÍŽSKE MOČIARE OBROVSKÉ RIZIKO. Ich následkom hladina vody nezamŕza a ťažba trstiny nie je možná. Problémom však nie sú zisky z jej predaja.
Celkové narušenie prirodzeného močiarneho spoločenstva sa stáva závažnou otázkou, ktorá neustále stúpa na vážnosti.
Národná prírodná rezervácia Parížske močiare je významnou lokalitou vodného vtáctva európskeho významu. Od roku 1966 je svetoznámou chránenou oblasťou nachádzajúcou sa v katastri obce Gbelce. Zapísaná je do Ramsarskej konvencie o ochrane močiarnych spoločenstiev a svojou flórou a faunou patrí medzi svetové unikáty.
V roku 1985 bol podaný návrh na vybagrovanie vodnej plochy v smere od Novej Viesky. Dôvodom bol nález 60-70 cm vrstvy rašeliny. Táto postupne zmizla a na jej mieste zostala otvorená vodná plocha tzv. bazén, ktorý teraz využívajú rybári. V rokoch 1968-1976 sa robili rôzne úpravy, následkom čoho sa z potoka Paríž vytvoril regulovaný kanál. Obkliesnil prírodu na takú rýchlosť prietoku vody, že sa nezachovali žiadne meandre. Štruktúra potoka sa rýchlo tečúcim tokom zmenila a močiar vysychá. V Gbelciach sa potok rozvetvil a zanáša sa domovým odpadom i prirodzenou eróziu pôdy, nakoľko v okolí močiarov sú piesky. Až niekoľko centimetrov za rok sa zanáša a obrovské množstvo odpadov biomasy pôvodných rastlín (predovšetkým trstiny) ostáva v močiari. „Trstina sa správa agresívne. Najviac nás však trápi, že vytláča pôvodnú vodnú botaniku a niekoľko rokov za sebou sa už nekosí. Vegetácia pod týmto vplyvom upadá a zvyšuje sa dno močiara.“ uviedol Jozef Medveď, predseda OZ Gbelcia Crassiceps. Zahnívaním škodlivých sedimentov trstinného spoločenstva sa vytvára škodlivý metán, ktorý ničí všetko živé. Problém predstavuje i fakt, že rôzne vývojové štádiá živočíchov sa viažu predovšetkým na vodu.
Problémom sú financie
„Sme za ťažbu trstiny, ale sme aj za to, aby sme nekosili len v zime, ale aj počas nezamrznutej močiarnej hladiny. Existuje aj iný spôsob, ktorým sa dá zber uskutočniť. V minulosti sme ho už úradom navrhovali,“ povedal Medveď. Kosenie by sa robilo počas tzv. vegetačného kľudu. Plavidlo má po svojom boku umiestnenú kosačku, ktorá na vodnej hladine likviduje všetku vegetáciu vrátane trstiny. Odrezané steblá sa viažu do snopov, ktoré zbiera druhý čln. Cena tohto špeciálneho plavidla sa pohybuje v rozpätí jeden až tri milióny. Firmy spracúvajúce trstinu pre slabé zimy už niekoľko rokov nekosia. Ochranári však bijú na poplach – trstina rastie bez dozoru. Pred 20 rokmi sa kosila pravidelne, jej výskyt bol o 50 percent nižší a vďaka šachovnicovému koseniu existoval prehľad. Jej neustále šírenie môže mať za následok vytlačenie pôvodnej botaniky. Celý močiar by bol potom pokrytý jediným druhom rastliny, čo by úplne zmenilo biotop. „Na podnet združenia sa vlani stretli ochranári a vodohospodári, ktorý sa dohodli o nutnosti revitalizácie územia. Dlhodobý strategický plán mal byť vyhotovený do konca roku 2007. Dodnes však neuzrel svetlo sveta,“ informuje Medveď. Plán má zahŕňať obnovu lagún, pričom by nešlo o hrubý zásah do prírody, ale o zachovanie pôvodného stavu.
Oblasť chránia rangeri
V roku 2005 vzniklo Občianske združenie Gbelcia Crassiceps – pre pomoc prírode, ktoré je neziskovou ochranárskou mimovládnou organizáciou. Názov nesie podľa malej parazitnej osičky, ktorá bola objavená práve na tomto území. Ide o dobrovoľné spojenie „Rangerov“ - strážcov prírody, troch krajín: Slovenska, Česka a Maďarska. Všetkých jeho 8 členov sa aktívne angažuje v ochrane prírody v Novozámockom a Komárňanskom okrese. Medzi priority patrí predovšetkým enviromentálna výchova detí a mládeže a monitoring migrujúceho vtáctva v maloplošných chránených územiach spomínaných okresov. OZ v práci podporujú rôzne domáce a zahraničné ochranárske mimovládne organizácie. Dôležitou stránkou je udržiavanie aktívnych stykov zo zahraničnými lídrami rôznych ornitologických klubov. Medzi významných spolupracovníkov patria napríklad Janette Troop z Kráľovskej ornitologickej nadácie Veľkej Británie, ktorá pôsobí v Keni a Wily Mardall zo Škandinávskej nadácie na prieskum sťahovavých vtákov z Dánska. Od roku 1995 sa každoročne udeľuje Cena za pomoc prírode. Patrí tým, ktorí bez nároku na finančnú odmenu dobrovoľne propagujú a napomáhajú ochrane prírody v NPR. Okrem iného združenie prevádzkuje aj webovú stránku, kde sú prehľadné informácie o lokalite a environmentálnych aktivitách. V blízkej budúcnosti plánujú jeho členovia zakúpenie terénneho automobilu, ktorý by mal slúžiť na hliadkovanie a monitorovanie území v oboch okresoch. Problémom však, ako uviedli, naďalej zostáva finančné hľadisko.
Ornitologické tábory majú medzinárodný význam
Lokalita NPR je najsevernejším hniezdiskom trsteniarika tamarišského a ďaľších 171 druhov vzácnych druhov avifauny Pre tento cenný výskyt vodného vtáctva sa ornitológovia rozhodli, že budú usporiadavať ornitologické prieskumné akcie. Účelom je zistenie pohybu a výskytu drobných trstinových spevavcov. „Tento rok budeme už po dvanástykrát organizovať medzinárodný ornitologický tábor. Dodnes túto lokalitu v rámci rôznych vedecko-výskumných ciest navštívilo viac ako 2200 návštevníkov,“ informoval MY Matej Medveď. Podľa jeho slov majú pri organizácii veľmi dobrú spoluprácu práve s miestnou obcou. Od roku 1996 sa tábory každoročne uskutočňujú v troch turnusoch. Vstup na územie Parížských močiarov a manipulácia s chránenými druhmi vtáctva je prísne kontrolovaná Ministerstvom životného prostredia SR. Na dané prieskumy sa vydáva dokonca výnimka zo zákona, bez ktorej sú akékoľvek ľudské aktivity v tejto oblasti prísne zakázané. Účasť na táboroch je dobrovoľná a finančne nedotovaná. „Počas 12. rokov vedeckých táborov bolo zaznamenaných 172 druhov vtáctva, z ktorých tu 67 druhov hniezdi. Medzi najzaujímavejšie časové obdobie patrí stred septembra, keď cez toto územie migrujú lastovičky zo Škandinávskych krajín. Pri poslednom sčítaní bolo zistených viac ako 700 tisíc kusov,“ hovorí Péter Szinay, ornitológ z Maďarska. Ďalej uviedol, že v Maďarsku je obrovské množstvo močiarnych lokalít, ale celkový počet výskytu ich vtáctva nepresahuje ani polovicu toho, čo sa nachádza na území Parížskych močiarov.
Močiar sa roztiekol po škôlkach a školách
Ochranári sa nezdržujú len na území lokality, ale svoje skúsenosti podávajú ďalej. Zavítali už do množstva škôlok a základných škôl, kde približujú prírodu tým najmenším a tešia sa veľkému záujmu. „S environmentálnou výchovou sme začali už v 70-tych rokoch. Našim cieľom je zviditeľniť toto územie a dať ľuďom najavo, že je dôležité pre nás všetkých,“ uviedol J. Medveď. Ako ďalej povedal práca s mládežou je pre nich nesmierne dôležitá. Deťom sa vždy snažili ukázať cestu k prírode. Veľmi veľkú zásluhu na jej celkových začiatkoch má Valéria Medveďová. Jej práca s deťmi a láskavé slová otvorili srdiečko nie jednému malému žiačikovi. Materské, základné a stredné školy navštevujú už od roku 2005. Odborný sprievod robia aj vysokoškolským študentom z rôznych univerzít celého Slovenska. Medzi školy, ktoré navštívili patrí aj Základná škola Amosa Komenského v Kolárove, ktorá vyhrala projekt Zelenej školy. „Prednáška deti veľmi zaujala a chceme naďalej spolupracovať. Na konci roka sa dokonca chystá náučný chodník enviromentálnej výchovy v praxi, na ktorý sa žiaci už veľmi tešia.“ uviedla Zuzana Kicová, miestna učiteľka. Ochranári sú vždy ochotní venovať sa deťom. Ich záujem sa však len prednášaním na školách nekončí. Deti berú aj priamo do terénu, pretože ako povedali, teoretické poznatky získavajú na hodinách a chcú, aby krásy a zákutia prírody uvideli na vlastné oči. Nie nadarmo sa hovorí: „Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť.“
Rozprávka... ale s akým koncom?
Prianím budúcnosti je vytvoriť splavný celý potok Paríž. Takto by sa vytvorili možnosti pre migráciu rýb tak, ako tomu bolo pred 30-timi rokmi. Navrátilo by sa sem rybožravé vtáctvo, množstvo mlokov a obojživelníkov, ktoré tu kedysi bežne existovali. Ochranári by chceli vytvoriť aj rangerskú stanicu, ktorá by bola zelenou kanceláriu nepretržite otvorenou pre študentov a pedagógov. Taktiež by slúžila k výchove rangerov pre mokrade. Publikácie výskumov a pozorovaní by chceli priblížiť širokej verejnosti. „Vzhľadom na výnimočnosť tohoto miesta, by si lokalita zaslúžila oveľa väčšiu pozornosť. Nemalo by tomu byť len zo strany ochranárov a dobrovoľníkov, či kompetentných úradov pôsobiacich na poli ochrany prírody v Slovenskej republiky,“ objasnil situáciu Alfréd Trnka, vedúci katedry biológie na pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.
SLAVKA PINTÉROVÁ
