Obce na juhu sú väčšie ako niektoré mestá

Na Slovensku sú obce, ktoré sú väčšie ako niektoré mestá, a predsa stále ostávajú dedinami. Tvrdošovce a Dvory nad Žitavou počtom obyvateľstva presahujú 5000, štatút mesta však nemajú. Mestá ako Dudince a Modrý Kameň nemajú ani 1500 obyvateľov.

Štatút mesta obec získa, ak oň požiada a súčasne spĺňa päť kritérií vymedzených zákonom SNR o obecnom zriadení. Vyhlásenie obce za mesto uskutočňuje vždy k 1. januáru Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády po splnení stanovených podmienok. Podstatným je i mienka obyvateľstva. Spravidla ešte pred podaním žiadosti sa preto uskutočňuje v obci referendum. Môže skončiť všelijako. V Gabčíkove na južnom Slovensku mali už v roku 1997 na túto tému referendum. Bolo však neplatné, pretože sa na ňom zúčastnilo len 46 percent voličov. Starostov najľudnatejších obcí na juhu sme sa preto spýtali, či ich sídla neašpirujú na štatút mesta. Dvory nad Žitavou majú reálnu šancu "O štatúte mesta uvažujeme. Treba však mať určitý počet aj úroveň obyvateľstva. Pri dnešnej situácii však nechceme obec zaťažiť zvýšenými daňami. Po dosiahnutí určitej hospodárskej a sociálnej úrovne sa o štatút mesta chystáme požiadať a nevidím žiadnu prekážku, aby sa to nepodarilo," uviedol starosta obce Dvory nad Žitavou Jozef Kálazi. "Najväčšiu výhodu by mala mať predovšetkým samospráva. Vyššie daňové príjmy by podstatne zväčšili rozpočet. Mestá sú zvýhodnené aj pri žiados - tiach o dotácie z európskych fondov, preferujú ich pri zaradení do inovatívneho rastu, majú väčšie možnosti čerpať peňažné prostriedky. Radi by sme rozbehli projekt termálnych kúpeľov. Keď začnú fungovať, bude z toho profitovať obec i občania." Palárikovo v najbližších rokoch neplánuje „V najbližších rokoch určite nie,“ vyjadril sa starosta Palárikova Jozef Derňár. „Treba splniť určité legislatívne podmienky a nám chýba už základná - počet obyvateľov. Tie malé mestá sú väčšinou kúpeľnými centrami, pre ktoré platia iné kritériá. Myslím, že momentálne by snaha o zmenu štatútu Palárikova nemala žiadny význam ani vplyv na životnú úroveň. Chceme sa zaoberať skôr dobudovaním infraštruktúry.“ Nesvady majú aj priemyselný park „My sme sa zamerali na zlepšovanie životných podmienky pre občanov a hľadanie investorov, ktorí by u nás vyrábali,“ uviedol prednosta Obecného úradu Nesvady Ján Luca. „Možno dokonca spĺňame všetky potrebné kritériá. Konkrétne kroky k dosiahnutiu mestského štatútu sme zatiaľ nepodnikli, ale v budúcnosti niečo podobné nevylučujem.“ Ročný rozpočet obce sa pohybuje okolo stovky miliónov korún. V Nesvadoch sa pripravuje už tretia etapa výstavby nájomných bytov. Najprv nadstavili 8 bytov na námestí, ďalších 27 bytov nad bývalým domom opatrovateľskej služby a v súčasnosti podali žiadosť o štátnu dotáciu na výstavbu ďalších 12 nových bytov. Samospráva našla investorov z Talianska, Nemecka a Švajčiarska, ktorým predala pozemky pod výrobné haly. V súčasnosti sa dokončuje už tretia, začínajú sa zaúčať prví pracovníci. Pri plnej prevádzke by tu malo vzniknúť dvesto pracovných miest. „Obec neparticipuje na výstavbe areálu, len zabezpečila podmienky, ku ktorým sa zaviazala,“ pokračuje J. Luca. „V súčasnosti dokončujeme ukladanie inžinierskych sietí a prístup na parkovisko. Vlani sme na to vynaložili 5,6 milióna korún, celková hodnota nášho diela je približne 16 miliónov.“ Tvrdošovce budú radšej veľkou dedinou „Nemienime meniť štatút. Pre nás je výhodnejšie byť veľkou obcou ako malým mestom,“ povedal starosta György Juhász. „Potrebovali by sme dokončiť kanalizáciu, možno by sa hodila nejaká stredná škola. Zatiaľ nevidím veľký význam takéhoto kroku. Financovanie samosprávy vyriešila fiškálna centralizácia prostredníctvom podielových daní, mestá v tomto smere výhodu nemajú.“ Väčšmi ako mestský štatút trápi Tvrdošovčanov podmoknutý pilier budovy, v ktorej sídlia základné školy s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Podľa vyjadrenia starostu vlani bezvýsledne žiadali o štátnu dotáciu na opravu havarijného stavu. V tomto roku opravu zaradili do projektu celkovej obnovy školskej budovy z eurofondov.