20. apr 2008 o 18:14
V Dolnom Ohaji majú prvýkrát v histórii obce storočného občana
DO KRONIKY DOLNÉHO OHAJA SA 28. FEBRUÁR 2008 zapísal ako dátum 100. výročia najstaršieho občana v histórii obce. Cyril Malík, narodený 28. 2. 1908 v Úľanoch nad Žitavou, prežil obe svetové vojny, príchod Rusov na naše územie a všetky premeny, ktoré prini
V roku 1951 sa presťahoval do Dolného Ohaja. Až do svojich 73 rokov (od roku 1956 do 1981) pracoval v tunajšom poľnohospodárskom družstve, celých 25 rokov najmä s koňmi. Bol takzvaným „forotášom“ – furmanom voziacim prevažne ďatelinu, seno a všetko potrebné pre zvieratá. Že táto práca mu bola záľubou, sme sa presvedčili na vlastné oči. Hoci k storočnici dostal značkové nemecké hodinky v podobe koňa a pozláteného koníka, najviac sa potešil starej ošúchanej zhrdzavenej podkove. Rozjasnili sa mu oči, vzal ju do oboch rúk, a so slzami dojatia ju pobozkal: „Toto bolo moje!“
Múdrosť staroby
Pripomína starých múdrych učeníkov považujúcich všetko pozemské za márnosť. Jeho terajší deň sa začína modlitbou, až potom raňajkuje. Býva so synom Štefanom (71 r.), s nevestou Rozáliou (65r.), ktorá sa oňho stará, a s vnukom Stanislavom (38r.). Má rád ľudí, osobitne sa potešil návšteve starostu obce Pavla Slobodníka, ktorý ho prišiel pozrieť ešte pred pripravovanou oslavou. Počas rozhovoru priznal: „Bol som mrchavý…“ Pospomínal na staré zlaté časy a najmä na svoje koníčky. Vraj tie „najmrchavejšie“ boli jeho srdcu najbližšie a keď ich podkul, viac si to vychutnal. Starosta jeho úprimnú poznámku okomentoval: „Keď sme boli mladí, bolo nám dobre, ale robili sme zle. Teraz, keď sme starí, je nám zle a robíme dobre.“ Na želanie oslávenca mu spevokol zaspieval piesne o koníčkoch. Podľa slov starostu v súčasnosti v obci žije len 6 občanov nad 90 rokov, jedna z nich by sa v novembri mala dožiť 98 rokov.
Dôstojná oslava
Oslavovalo sa minimálne mesiac. Prípravy boli typické dedinské, spojené so sedliackou zabíjačkou, vypekaním koláčov („cukrová“) a návštevami. V deň D bolo v domčeku na tzv. „Vŕšku“ všetko pekne prichystané. Vynasnažila sa najmä nevesta Rózka, ktorá tu býva už 47 rokov. Nový obraz Sto ruží pre Cyrila visiaci u Malíkovcov v obývačke svedčil o tom, že vinšovníci tu boli už pred narodeninami oslávenca. Namaľoval ho František Buček – oslávencov synovec –toho času Trnavčan. Najviac ľudí prišlo hádam vo štvrtok 28. februára. Zaspieval dolnoohajský Spevokol Juraja Holčeka pri MO MS pod vedením Vojtecha Slobodníka, prihovoril sa starosta Pavol Slobodník, báseň zarecitoval Jakub Kraushúber.
Obecné zastupiteľstvo odovzdalo dary, nechýbal podpis do Kroniky, blahoželania, slávnostný prípitok. Zábery snímala aj nitrianska televízia. Na otázku jej redaktora „čo si oslávenec najviac želá“, pán Malík dolnoohajským dialektom odpovedal: „Len zdravé si od Pána Boha žádám, inšé ništ si nežádám…“ Nevesta prezradila, že zatiaľ starému pánovi dobre trávi, má rád „masko, cestoviny, rezance, dobre mnoho naložiť“. Občas zájde do záhrady nabrať si rajčín, papriky či inej zeleniny a ovocia. Zásoby si poschováva pod vankúše a potom sa pred domom vyhrieva na slniečku akoby nič. Pravnučka Andrea – študentka kvinty Gymnázia v Šuranoch - si pochvaľovala že pradedko často rozpráva o zážitkoch z vojny, čo využije pri referátoch do školy. Oslava pokračovala aj ďalší víkend, keď prišla rodina dcéry z Banskej Bystrice.
Recept na dlhovekosť
Samozrejme, neexistuje…ale keby predsa: podľa starostu je to dolnoohajská pálenka, podľa oslávenca modlitby, podľa nevesty dobrá strava. Iste aj práca - nik z rodiny totiž nie je nezamestnaný. A možno sa sem-tam treba ponoriť do ticha tak ako storočný Cyril Malík potom, keď odišli všetci hostia a on sa utiahol do svojej izbičky.
⋌JANA SLOBODNÍKOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou