4. máj 2008 o 3:56
Otecko to vie
O všedných aj nevšedných dňoch materskej dovolenky píše dlhoročná šéfredaktorka Nitrianskych novín Janka Schlarmannová.
Po štyroch týždňoch od návratu z pôrodnice mám za sebou prvú výrazne nepokojnú noc. Bleskovo zmarila moje doterajšie sebavedomie dokonalej matky, ktorá dokázala svojmu nemluvňaťu vysvetliť rozdiel medzi dňom a nocou.
Leonko - akoby vymenený - sa prebúdzal azda každú polhodinu a vytrvalo sa dožadoval doplnenia zásob do svojho žalúdka. Neveriacky som ho presviedčala, že ďalšia dávka už určite nie je potrebná, ale pevná vôľa môjho dojčaťa bola silnejšia.
Myšlienku, že asi mám málo mlieka, som zavrhla, veď tieklo tak, akoby som ním mala vykŕmiť celý vyhladovaný tábor. Neúspešná bola aj snaha oklamať svoje dieťa cumlíkom - ten od prvého pokusu vytrvalo odmieta z mojich rúk prijať. Mama je mama, má pre jeho ústa niečo lepšie, a tak silikónové náhrady vyrobené za účelom utišujúceho cumľania vyletujú všetkými smermi. Nič sa nedá robiť, rezignujem po ďalšom odgrgnutí a prebalení a znova v hlbokej noci vyťahujem osvedčený tromf.
Leo dosiahol svoje - opäť sa prisal a hltal rýchlosťou hladnej mlynárovej sliepky. Konečne zaspávam s vierou, že moje sny už do rána nepretrhne ani zemetrasenie s epicentrom priamo pod posteľou. Už o necelú hodinku zisťujem, ako veľmi som sa mýlila...
Keď po prebdenej noci a hodinách intenzívneho dojčenia vstávam do skorého rána s vysatou energiou, modré oči môjho dieťaťa na mňa pozerajú bdelo, akoby boli v hlbokom spánku celé šestonedelie. Je sobota ráno, a tak som rozhodnutá: kým načerpám sily pod spásonosnou sprchou, hodím ho do opatery spiacemu oteckovi! Už po pár minútach očisty na mňa dolieha nervozita. Svojho synátora podozrivo nepočujem, a tak, nedôverujúc situácii, urýchlim celý proces a uháňam do izby. Neverím vlastným očiam - v posteli vedľa seba spokojne spia obaja chlapi.
Využívam teda situáciu a vrhám sa do ranných prác. Rýchlo hodím niečo do svojho žalúdka a pripravím raňajky aj pre ostatných. Vyložím umývačku riadu, zvesím bielizeň a s kruhmi pod očami sa púšťam do nekonečného žehlenia...
Niečo po deviatej vychádza s úsmevom na tvári manžel a podáva mi môjho veselo vyzerajúceho drobca. Spal s ním takmer tri hodiny! „Ako si to dokázal?“ pýtam sa so závisťou. „Som predsa od pôrodu preňho autorita,“ hrdí sa predo mnou otecko. „Ale aspoň si si oddýchla,“ prajne zaklincuje situáciu vo chvíli, keď odkladám žehličku a preberám svoju hladnú ratolesť.
Autor: - js -
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou