Nvotov film je o večnom príbehu Adama a Evy

Najnovší film režiséra Juraja Nvotu Muzika už beží v kinách. Príbeh zo socialistických čias štartuje zosnulý nitriansky herec Karol Spišák.

Za Spišákom mu je ľúto „Veľmi som bol vďačný za Karola, hoci hrá menšiu rolu. Je o generáciu starší od našich hrdinov. Vo filme vystupuje ako pozorovateľ, ktorý všetko vníma a fandí mladým hrdinom, pochybuje, drží im palce. Ide o rolu učiteľa, od ktorého si hlavný hrdina Martin Junec kúpi zlacnený saxofón, s ktorým si buduje kariéru od dedinských a poľovníckych zábav až po prehrávky v Slovkoncerte,“ rozpráva Juraj Nvota. Spoluprácu s Karolom Spišákom označil za výbornú. „Je nám ľúto za ním. Aspoň takto ho máme zvečneného.“ V Muzike obsadil Nvota aj ďalších nitrianskych hercov - Martina Frátriča, Milana Ondríka či Lujzu Šramekovú, s ktorou spolupracoval už viackrát v Radošinskom naivnom divadle. „Mám ju veľmi rád. Vlastní neopísateľný zmysel pre humor. Na nič netlačí, pritom sa to zjavuje, akoby si toho nebola ani vedomá.“ Podľa čoho si režisér hercov vyberá? „Pri čítaní scenára sa mi vynárajú konkrétne tváre a mená. Počujem intonácie hercov a usilujem sa nájsť naturel blízky postave. Potom musím myslieť na to, aby herci spolu aj „sedeli“ a ľudsky si ro-zumeli. Či sa dokážu navzájom prekvapovať, aby neboli len ako staré ošúchané topánky. A na to sú kamerové skúšky.“ Inventúra vlastného srdca Podľa Juraja Nvotu je témou Muziky večný príbeh, ktorý začína Adamom a Evou. „Každý mladý pár, ktorý sa spoznáva, prekonáva príbeh Adama a Evy, aj s tým nahryznutím jablka. Tým pádom je to večný príbeh, ktorý sa neviaže len na komunizmus. Počas sledovania filmu si divák do deja dopĺňa svoje vlastné skúsenosti a podieľa sa na ňom. Už to nie je len príbeh cudzích ľudí, ale aj jeho vlastný. Sú to chvíle, keď si človek robí inventúru vlastného srdca. Zisťuje, či je zlomyseľný, komu drží palce. Hádame, hovoríme si, toto dopadne dobre, toto zle. Ja som sa dostal medzi pesimistov, keď predpokladám, že všetko dopadne zle. Niekto je zas nenapraviteľným optimistom. Pri tom hádaní spoznávame samých seba.“ Režisér si myslí, že z filmu sa dá aj poučiť. „Ale umenie nie je na to, aby vychovávalo. To sa divák vzbúri. Tak ako sme nemali radi povinné čítanie, tak aj moralistický tón vo filme divák odmietne. Ide o priestor samého so sebou.“ Na autogramiáde Muziky v nitrianskom Maxe sa zúčastnili traja hlavní hrdinovia: Ľuboš Kostelný, Dorota Nvotová a Táňa Pauhofová. Herci divákov vyzvali, aby povedali aj ostatným, ak sa im film bude páčiť.

Autor: KR