Kto vám dal meno? Boli ste s ním vždy spokojný?
- Meno mi vybrali rodičia. Aj keď pripravené mali asi iné meno, lebo túžili po dievčatku. S mojím menom som spokojný, nedá sa povedať nijako zle.
Ako vás zvyknú známi a priatelia volať?
- Väčšinou Marek. Priateľka ma volá Majko, keď poslúcham, a synček tatino. (úsmev)
Osobným číslom tohto mena je 4 - Sila. Aj keď by mal byť muž s takýmto menom silnou osobnosťou, nestáva sa ňou ľahko. Kým nájde ten správny smer, tak sa veru potrápi. Čo vy nato?
- Áno, sedí to. Nájsť ten správny smer trvá, hlavne keď človek nechce narobiť veľa chýb. Ale často to býva v živote tak, že až keď sa popálime, zistíme, čo je správne. Čo sa týka mojej profesie, hoci som nechcel ísť za kuchára – čašníka, nikdy som to neľutoval.
Marek má v sebe sklon k melanchólii a sneniu, takže sa nevie rýchlo vysporiadať s krutou životnou realitou
a každý vlastný neúspech berie príliš vážne, čo by sa mu ako mužovi nemalo stať. Hodí sa to na vás?
- Snívam veľmi rád, aj si vytváram predstavy. A rokmi som zistil, že sny sa plnia. (úsmev) Neúspechy beriem vážne, lebo len tak sa dá posúvať dopredu. Ale zároveň som optimista, to, že sa mi teraz niečo nepodarilo, neznamená, že sa nedá ísť ďalej. Veď človek sa učí na vlastných chybách.
Podľa charakteristiky sa vie Marek trápiť dlhé mesiace kvôli nepovedanému slovu alebo zlej reakcii. Pri vašej profesii si tých zlých reakcií asi nemôžete veľa dovoliť.
- Ja sa snažím pristupovať k ľuďom veselo, radšej zavtipkujem a zľahčím situáciu, akoby som mal byť vážny. Ale stane sa mi, že sa mi vtip nepodarí, a potom ma to veru aj potrápi. Hlavne keď sa s tými istými ľuďmi stretávam dennodenne.
Ako oslávite meniny, čo by vás najviac potešilo?
- Meniny veľmi neoslavujem, v ten deň som takmer vždy v práci. Najviac ma poteší, keď si na mňa niekto spomenie. Ale keď niekto zabudne, nemôžem sa hnevať, lebo aj mne sa to stáva, že pozabudnem.